Prírodné pomery
Územie popri 172 km toku rieky Dunaj je ohraničené ľavobrežnými prítokmi riek Morava a Ipeľ. Zahŕňa bohatú sieť riečnych ramien a priľahlých komplexov mokradí. Predovšetkým v hornej časti územia, kde sa rýchlo tečúca rieka horského charakteru mení na veľkú a pomaly tečúcu nížinnú rieku, je ramenná sústava výnimočne dobre rozvinutá a vytvára takzvanú vnútrozemskú deltu.Geologické podložie je formované štrkopieskovými sedimentmi v hĺbke až niekoľkých desiatok metrov. V oblasti vnútrozemskej delty Dunaja (horná časť územia) rieka pravidelne menila svoj tok, utvárajúc stále nové riečne ramená a ostrovy. V tomto úseku bol Dunaj známy veľkou intenzitou laterálnej erózie (maximálne od 7,5 do 37 m ročne) a intenzívnou tvorbou nánosov a štrkových lavíc. Po niekoľkých rokoch boli nové lavice stabilizované porastmi vŕb a topoľov, ktoré sa postupne menili na stabilnejšiu ostrovnú vegetáciu. Ľudské zásahy boli v minulosti relatívne bežné a časté, hoci zvyšujúca sa riečna aktivita v 18. storočí zväčša limitovala ich účinok. Takáto veľká riečna aktivita vytvorila unikátnu mozaiku a zmes rozličných biotopov.
Vodné biotopy v území reprezentujú široké spektrum rozličných typov; hlavné faktory, ktoré určujú ekologické podmienky sú rýchlosť toku, veľkosť, vek vodný režim a možné vysychanie. Súčasná vodná vegetácia môže byť klasifikovaná ako zmes lotických a lentických biotopov so širokým spektrom odlišných ekologických podmienok.
Suchozemské biotopy sú formované režimom záplav, pôdnym typom, hladinou podzemnej vody a ľudským hospodárením. Na relatívne malom území je prítomná mozaika mäkkého a tvrdého luhu, fragmentov panónskeho lesa, suchých lesostepí (dunajská lesostep – Asparago-Crataegetum), plochy sekundárnych lúk. Súčasná lesná vegetácia pozostáva z mäkkých(Salicion albae, Alno-Padion) a tvrdých lužných lesov (s Fraxinus angustifolia, Quercus robur, Ulmus laevis, U. minor) a malých kúskov panónskych dubových lesov. Boli tu utvorené sekundárne lúky, aj keď v súčasnosti väčšina dlhodobých lúk bola premenená na ornú pôdu alebo zalesnená.
Bývalé veľké plochy územia boli využívané na extenzívne pasenie dobytka a koní. V súčasnosti je väčšina bývalých lúk opustená, zmenená na ornú pôdu alebo vysadená topoľmi euroamerickými. Nadmerná ťažba dreva, veľkoplošné holoruby a plantáže nepôvodných hybridných druhov topoľov spôsobili, že tu zostali len posledné fragmenty pôvodných lužných lesov. Lesné hospodárstvo bolo jedným z najväčších vplyvov, ktorý zapríčinil deštrukciu a degradáciu väčšiny prirodzených dunajských lužných lesov. Lesné hospodárstvo bolo zamerané na maximálne výnosy dreva – veľkoplošné holoruby, odstraňovanie vrchnej vrstvy pôdy ťažkými buldozérmi, vysádzanie topoľov euroamerických a iných nepôvodných druhov drevín. Tieto lesohospodárske praktiky boli široko využívané na celom území dunajských lužných lesov, postupne likvidovali prirodzené lesné biotopy a dokonca ohrozovali posledné prirodzené lesy. Umelé plantáže hybridných topoľov sa ťažia vo veku 20-40 rokov, čo vážne limituje šance na prežitie druhov závislých na starých stromoch a mŕtvom dreve. Toto ovplyvňuje celý rad rastlinných a živočíšnych druhov vrátene druhov z príloh smerníc o biotopoch a vtákoch.
