Prírodné pomery
Szigetköz (Malý žitný ostrov) - MaďarskoSzigetköz je záplavovým územím prirodzeného charakteru s najväčším rozsahom v celej Hornodunajskej kotline v Maďarsku. Oblasť dnešného Szigetközu poklesla v pliocéne a stala sa rozsiahlou plochou kotlinou pokrytou hrubou vrstvou štrkov z prvotných riek ktoré tu meandrovali (Proto-Rába, Proto-Nitra atď.). Vstupom do Karpatskej kotliny sa sklon Dunaja zmenšil, tok sa spomalil a rieka tak stratila energiu na odnos materiálu z alúvia a preto tvorí nánosy.
Krajina bola charakterizovaná postupne sa meniacimi mŕtvymi ramenami, premiestňujúcimi sa brehmi, zánikom a vznikom ostrovov a náplavových kužeľov. Vegetácia sa na tomto meniacom sa území snažila postupne koreňmi stabilizovať brehy a ostrovy svojimi koreňmi. Ľudské sídla sa stavali na nezaplavovaných vŕškoch.
Po regulácii rieky sa obce presunuli na stranu chránenú pred povodňami, hlavný tok zvýšil rýchlosť, a preto sa dno začalo prehlbovať a vzdialenejšie mŕtve ramená boli zásobované čerstvou vodou čoraz menej a postupne sa začali zanášať. Na konci 20. storočia tento proces zrýchlilo prehradenie rieky v Gabčíkove a Szigetköz začal vysychať. Systém na dotovanie vodou, ktorý bol spustený v roku 1995, sa snaží spomaľovať tieto nepriaznivé zmeny. Stále znateľné bujnenie rastlinných a živočíšnych spoločenstiev bolo ovplyvňované kombinovanými vplyvmi viacerých environmentálnych faktorov. Bohatosť druhov v spoločenstvách viazaných na vodu je stále obohacovaná aj tým, že v tomto území je možní nájsť druhy z Alpínskej aj Panónskej flóry. Donedávna nepreniknuteľná vegetácia luhov bola často útočiskom pre niekoľko druhov rastlín, ktoré tu pretrvali od posledného zaľadnenia. Fauna Szigetközu siahajúca po Dunaj takisto obsahuje veľa zaujímavého.
