Prípravné aktivity
A.1 Štúdia súčasného výskytu hraboša severského panónskeho v projektovom území
Výskum Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v spolupráci s kolegami z Rakúska, Maďarska, Slovenska a Holandska sa zameriava na súčasné poznanie rozšírenie hraboša severského panónskeho na Slovensku, v Maďarsku a Rakúsku. Zahŕňa terénny výskum (odchyty do živolovných pascí) a jeho analýzu, ako aj spracovanie doteraz publikovaných informácií. Prieskum je zameraný na preverenie lokalít výskytu tohto druhu, odhadu populácie a veľkosti plôch, na ktorých sa populácie hrabošov vyskytujú.Skúmajú sa aj vzdialenosti medzi jednotlivými lokalitami výskytu druhu, ale aj lokalitami, na ktoré sa po ukončení projektu môžu hraboše rozšíriť.
Lokality výskumu a monitoringu boli vybrané na základe poznatkov o rozšírení druhu a z máp krajinných prvkov, ktoré by mohli napovedať o výskyte hraboša severského panónskeho. Odoberanie vzoriek v teréne zahŕňa odchyty do drevených živolovných pascí a značkovanie jedincov pomocou ušných značiek. Analýza sovích vývržkov hodnotí zastúpenie hraboša severského panónskeho v potrave sov.
Zhromaždené dáta sú porovnávané s databázou výskytu cieľového druhu na Slovensku, bol vytvorený aktuálny zoznam lokalít so zisteným výskytom hraboša severského a aktuálna mapa jeho rozšírenia. Výskum zameraný na zistenie prítomnosti drobných zemných cicavcov bol v priebehu rokov 2010 – 2012 vykonaný na 73 lokalitách, prítomnosť hraboša severského panónskeho bola potvrdená na 29 lokalitách,pričom bolo odchytených viac ako 300 jedincov. Tieto lokality sú sústredené do troch relatívne izolovaných zhlukov -v okolí Čiližského potoka (najmä pri Pataši a Čiližskej Radvani), okolo Dunaja (najmä v mokradiach pri Veľkých Kosihách a Číčove) a blízko pôvodného koryta rieky Nitry (v okolí Martoviec). Najvýznamnejšou lokalitou výskytu hraboša severského panónskeho na Slovensku je mokraď pri obci Čiližská Radvaň. V roku 2013 bola zistená prítomnosť hraboša severského panónskeho na lokalite západne od Gabčíkova v ramennej sústave Dunaja, kde sa predpokladalo, že sa už nevyskytuje vďaka vplyvom vodného diela Gabčíkovo a následnej zmeny vodného režimu.
A.2 Podkladový výskum populačnej ekológie, genetickej variability a biotopových nárokov hraboša severského panónskeho
Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského vypracováva taktiež genetickú a ekologickú štúdiu hraboša severského panónskeho slúžiacu na odhad relatívnej genetickej variability a stupňa izolácie jednotlivých populácii druhu ako aj štúdiu optimálnych vlastností biotopu pre tento druh.
Na lokalitách, na ktorých bol potvrdený výskyt hraboša severského panónskeho sa pomocou opakovaných odchytov do živolovných pascí realizuje dlhodobá populačná štúdia. Za takéto lokality boli vybrané mokrade v Čiližskej Radvani a Veľkých Kosihách. Vyhodnocujú sa informácie o vekovej štruktúre a reprodukčnom statuse, získavajú sa tiež vzorky tkaniva jedincov, ktoré po vykonaní molekulárnych analýz umožnia zhodnotiť stupeň genetickej fragmentácie (rozdrobenosti) populácií v území. Predbežné výsledky poukazujú na existenciu štyroch geneticky odlišných a izolovaných populácii hraboša severského – v Holandsku, Rakúsku a na Slovensku. Štvrtú skupinu tvorí populácia, ktorá sa nachádza na Slovensku, avšak od iných Slovenských populácii je oddelená Dunajom a vodným dielom Gabčíkovo, jej príbuznosť s maďarskou populáciou je predmetom ďalšieho výskumu.
V roku 2014 pokračoval výskum populácií Microtus eoconomus mehelyi. Kvadrátovou metódou sa vykonával jeho opakovaný odchyt. Zaujímavé výsledky boli zistené DNA analýzou a následne sa Mantelovým testom sa skúmal vzťah medzi genetikou a geografickou vzdialenosťou.
A.3 Vypracovanie odbornej štúdie obnovy vodného režimu Čiližského potoka a jeho povodia v oblasti Gabčíkovo – Číčov
V rokoch 2010 a 2011 pracoval Výskumný ústav vodného hospodárstva na odbornej štúdii, vrátane hydrodynamického, topografického, numerického, simulačného a fyzikálneho modelu, grafov a máp, ktoré slúžia ako podklad k plánovaniu, projektovej dokumentácii a realizácii obnovných a revitalizačných opatrení na zmenu vodného režimu a celkovú obnovu Čiližského potoka.
Zber a analýza hydrologických údajov zahŕňali merania hladiny podzemných vôd, povrchových vôd, prietokyza rôznych zrážkových pomerov a zameranie 63 profilov koryta Čiližského potoka ako aj ďalších profilov na existujúcich odvodňovacích kanáloch, prehrádzkach a mostných priepustoch.
Na sprietočnenie horného a stredného úseku Čiližského potoka boli navrhnuté dve zhybky v mieste križovania potoka s kanálmi ako aj vybudovanie nového meandrujúceho koryta pre zaústenie potoka do existujúce kanálovej sústavy. Na posúdenie optimálnych parametrov a funkčnosti navrhovaných objektov zhybiek bol vytvorený fyzikálny model v mierke 1:10, na ktorom boli prevádzané skúšobné merania rôznych prietokov na Čiližskom potoku v mieste križovania s kanálmi.V štúdii boli tiež identifikované dva problematické úseky pre sprietočnenie potoka, a to v obci Pataš, kde na 22,1 rkm je tok upchaný a zavzdutý masou naplavených rias zachytených na tŕstí a pri Ižopskej samote na rkm 13,1 v katastri mesta Veľký Meder, kde bolo koryto zasypané skládkou stavebného a komunálneho odpadu.
Na obnovu vodného režimu priľahlej mokrade v katastri obce Čiližská Radvaň bola navrhnutá rekonštrukcia stavidla na Hánskom kanály a výstavba stavidla na Červenom kanály. Pri úplnom zahradení objektov bude možné urobiť aj celkovú záplavu mokrade periodicky raz za niekoľko rokov.
Hladina vody v druhej mokradi významnej pre hraboša severského pri Čiližskom potoku v katastri obce Pataš (lokalita Bahno) bude udržiavaná od nastavenia požadovaného vzdutia na zhybke Čiližského potoka s Chotárnym kanálom pomocou regulácie hradidiel, čím sa dá dosiahnuť občasná záplava.
A.4 Vypracovanie odbornej štúdie na obnovu vodného režimu iných vybraných mokradí dôležitých pre hraboša severského panónskeho
Na základe mapovania aktuálneho výskytu a stavu populácie boli vybrané ďalšie lokality pre zlepšenie životných podmienok hraboša severského panónskeho a to v územiach európskeho významu Dunajské Trstiny, Číčovské luhy, Pohrebište, Alúvium Starej Nitry a Listové jazero.
Pre plánovanú obnovu mokradí s výskytom hraboša realizuje Výskumný ústav vodného hospodárstva štúdiu zameranú na zlepšenie režimu podzemných a povrchových vôd v spomínaných mokradiach. Pomocou nástrojov numerického modelovania sa overujú rôzne možnosti zvýšenia hladiny podzemných a povrchových vôd tak, aby výstavbou prehrádzok a priepustov na malých kanáloch v súčasnosti slúžiacich na odvodňovanie mokradí vznikli ideálne podmienky pre obnovu močiarov.
Obnova územia európskeho významu Listové jazero v katastri obcí Nesvady a Vrbová nad Váhom je navrhnutá zvýšením hladiny vzdúvacím objektom na Martovskom kanáli, čím sa zabezpečí potrebná výška hladiny v Divom kanáli na dotáciu vody cez prepojenie Divého kanála do Listového jazera
Na zlepšenie vodného režimu Martovskej mokrade je navrhované zvýšenie hladiny v kanáli Tátoš vybudovaním regulačného stavidla.
Obnova mokradí Alúvia Starej Nitry má navrhovaných niekoľko možností riešenia – otvoriť zakopaný kanál Tátoš a vybudovať regulačné stavidlá, vybudovať nápustný objekt z koryta Starej Nitry a distribuovať vodu do mokradí, zasypať odvodňovacie kanále z mokradí alebo vytvoriť menšie depresie v miestach s vysokou hladinou spodnej vody a prevŕtať nepriepustnú vrstvu ílu, čím by sa mokrade zaplavili podzemnou vodou.
Obnova mokrade v Dunajských trstinách je naplánovaná prehradením Tavarského kanála, ktorý odvádza vodu z mokrade. Rovnako je navrhnutá aj obnova mokrade Pohrebište, na ktorú stačí regulovať odtok vody z mokrade a zabrániť tak jej vysušeniu.
A.5 Príprava technickej dokumentácie k obnovovacím aktivitám a konštrukcii technických objektov
Spoločnosť zaoberajúca sa projektovaním vodohospodárskych stavieb vypracovala projektovú dokumentáciu pre územné rozhodnutie aj stavebné povolenie – projekty na dve zhybky (prvú na mieste križovania Čiližského potoka a Chotárneho kanála a druhú na mieste križovania Čiližského potoka a kanála Vrbina-Holiare), stavidlo na začiatku Červeného kanála. Technická dokumentácia bola vypracovaná v spolupráci s Výskumným ústavom vodného hospodárstva a Slovenským vodohospodárskym podnikom š.p., závodom Šamorín a Bratislava. Po získaní stavebných povolení, súhlasu na zásah do mokrade a vypracovaní povodňového plánu sme začali na jar 2014 s revitalizáciou Čiližského potoka. V súčasnosti sa pripravujú projekty pre obnovu ostatných mokradí. V r. 2015 bola vypracovaná technická dokumentácia na obnovu mokrade UEV Dunajské trstiny.
A.6 Odborná štúdia na revitalizáciu nížinných lúk a manažmentu brehových porastov
Štúdia bola vyhotovená za účelom zmapovania všetkých potenciálnych miest pre obnovu nížinných lúk a obnovný manažment trstinových porastov. Obsahuje zhodnotenie súčasného stavu lokalít navrhnutých na manažment, výsledky fytocenologického výskumu, návrh optimálneho manažmentu lúk, najvhodnejšie metódy a modely kosenia ako aj spôsob kosenia na znovuzavedenie manažmentu trstinových porastov. Štúdia sa zameriavala najmä na územia európskeho významu Čiližské močiare, Dunajské trstiny, Alúvium Starej Nitry a Číčovské luhy.
A.7 Odborná štúdia na vytvorenie biokoridorov medzi lokalitami výskytu hraboša severského panónskeho
Cieľom štúdie bolo zmapovať vhodné miesta pre vytvorenie biokoridorov medzi miestami so súčasným, ale aj potenciálnym, výskytom populácií hraboša severského panónskeho. Účelom vysadenia biokoridorov je vytvorenie vhodných migračných trás pre miestne populácie. Zabezpečí sa tým prepojenosť populácií, možnosť výmeny genetických informácií a možnosť rozširovania hraboša na nové lokality. Štúdia obsahuje návrh biokoridorov v územiach európskeho významu Dunajské trstiny, Čiližské močiare (niekoľko lokalít na Čiližskom potoku a lokality Pataš – Bahno a Čiližská Radvaň) a v oblasti Starej Nitry (Alúvium Starej Nitry a Martovská mokraď). Sú spracované miesta vhodné na výsadbu pôvodných drevín, ekologické nároky druhu na biokoridory ako aj optimálne zloženie vegetácie biokoridorov.
