Ochranárske aktivity
C.1a Obnova Čiližského potoka
Obnova Čiližského potoka v celej jeho dĺžke 33,5 km patrí medzi najvýznamnejšie projektové aktivity. V minulosti boli v povodí Čiližského potoka početné mokrade. Väčšina z nich bola vysušená a pozmenená na ornú pôdu, v ostatných poklesla výška vodnej hladiny vzhľadom na vodohospodárke a melioračné zásahy v uplynulých storočiach. Plánované zmeny vodného režimu Čiližského potoka prispejú k zlepšeniu hydrologických podmienok; výška vodnej hladiny dosiahne taký stav, aký bol známy v období rokov 1950-1970, kedy bol hraboš severský panónsky v tejto oblasti oveľa početnejší.
Čiližský potok je jedným z posledných vodných tokov s prirodzeným charakterom v slovenskej časti Podunajskej nížiny. Meandrujúci tok potoka prechádza centrálnou časťou územia s výskytom hraboša severského panónskeho a funguje ako jeho prirodzený biokoridor. Avšak vzhľadom na sériu zásahov vodného hospodárstva a poľnohospodárstva, vykonaných v priebehu minulého storočia, je dnes voľný prietok vody v Čiližskom potoku len v jeho hornej časti. Odvedením jeho vôd do križujúcich odvodňovacích kanálov sú takmer dve tretiny potoka bez tečúcej vody alebo úplne vyschnuté.
Na základe štúdie Výskumného ústavu vodného hospodárstva (Aktivita projektu A.3) a za spolupráce viacerých projektových partnerov, kľúčových inštitúcii a organizácii boli na obnovu Čiližského potoka navrhnuté nasledovné opatrenia:
Zhybka na mieste križovania Čiližského potoka a Chotárneho kanála je najväčšou a najnáročnejšou stavbou v procese revitalizácie potoka. Chotárny kanál je významným kanálom vybudovaným na prelome 19. a 20. storočia. Križovanie s Čiližským potokom bolo v minulosti riešené zhybkou postavenou v roku 1938 kedy bol Chotárny kanál prevedený popod Čiližský potok. Po určitom čase sa priepusty zhybky upchali naplaveninami z Chotárneho kanála a nebolo možné ich vyčistiť. V 80. rokoch 20-teho storočia bol vybudovaný okolo už nefunkčnej zhybky obtok s ohľadom na nutnosť prevádzkovania Chotárneho kanála. V tejto lokalite bol tok Čiližského potoka prerušený a približne kilometer nad križovaním s kanálom (v lokalite Šarkan) odtekajú vody z potoka cez prepad priamo do Chotárneho kanála. Súčasný návrh sprietočnenia ráta s odstránením starej zhybky a jej nahradením novou, ktorá však bude prevádzať Čiližský potok popod Chotárny kanál; potom sa potok napojí na svoje pôvodné koryto. V apríli 2014 bola nefunkčná zhybka odstránená, práce na vybudovaní novej zhybky začali koncom júla 2016, predpokladáme ukončenie v októbri 2016.
Čiližský potok je po druhýkrát prerušený melioračným kanálom Vrbina-Holiare, do ktorého sa priepustom vypúšťa všetok prietok zo strednej časti potoka, ktorý v súčasnosti vzhľadom na nefunkčnú zhybku s Chotárnym kanálom tvorí už len zrážková voda. Pod týmto križovaním je Čiližský potok úplne neprietočný. V mieste križovania potoka s kanálom Vrbina-Holiare bola v júli r. 2016 osadená druhá zhybka, čím tento objekt umožňuje zavodnenie dolného úseku potoka v dĺžke približne 5 km. V súčasnosti realizujeme terénne úpravy a stavba bude ukončená v októbri 2016.
AKTUALITA - Slávnostné otvorenie Čiližského potoka - tlačová správa
Do konca 18. storočia ústil Čiližský potok priamo do Dunaja, od roku 1798 vtekal do odrezaného Číčovského ramena, kde v roku 1860 postavili stavidlo. Dobudovaním odvodňovacích kanálov po r. 1960 dolný tok potoka úplne prerušili, takže zostal bez vody. Merania počas prípravy obnovy Čiližského potoka preukázali, že nie je možné zaústiť potok do Lyonského kanála pri Číčove kvôli výškovému rozdielu koryta kanála a koryta potoka, čím by vzniklo spätné vzdutie vody a potok by tiekol smerom k zhybke na kanály Vrbina – Holiare. Z tohto dôvodu bolo navrhnuté v katastri obce Číčov vybudovať nové meandrujúce koryto v dĺžke 1,8 km a následné zaústenie Čiližského potoka do kanála Číčov-Holiare.
Na zabezpečenie obnovy Čiližského potoka je nutné tiež vyčistiť niektoré zarastené a blokované úseky (napr. v Gabčíkove, Pataši a Čiližskej Radvani). Najrozsiahlejšie práce prebiehali v roku 2012 kedy BROZ v spolupráci s mestom Veľký Meder odstránilo nelegálnu skládku stavebného a komunálneho odpadu z koryta Čiližského potoka. Skládka sa nachádzala pri Ižopskej samote v katastrálnom území mesta Veľký Meder, pričom blokovala asi 650 m koryta potoka. Z lokality bolo odstránených približne 300 ton odpadu. Práce pokračovali na jar v roku 2014, keď sme vyčistili 250 metrový úsek potoka v obci Pataš zaneseného bahnom, trstinou a odpadom.
Obnova mokradí v blízkosti Čiližského potoka s výskytom hraboša severského panónskeho sa zameriava na dve lokality, lokalitu Bahno pri obci Pataš a lokalitu Čiližská mokraď pri obci Čiližská Radvaň. V lokalite Bahno nastane zmena vodného režimu v súvislosti z výstavbou zhybky na Chotárnom kanály, ktorá umožní nielen prietok vody v potoku ale reguláciou stavidiel spätným vzdutím aj zavodnenie mokrade. Obnova vodného režimu mokrade pri Čiližskej Radvani bude dosiahnutá rekonštrukciou existujúcich nefunkčných stavidiel na Hánskom kanáli a výstavbou nového stavidla na Červenom kanáli, čím sa umožní udržanie nahromadenej vody získanej počas daždivého obdobia v mokradiale ajregulácia trvania a periodicity období s rôznou výškou vodnej hladiny. Práce na obnove mokrade začali na jar 2014 výstavbou regulačného stavidla na Červenom kanáli. Od ukončenia výstavby stavidla v lete 2014 je mokraď pravidelne monitorovaná partnerom projektu - Výskumným ústavom vodného hospodárstva (Aktivita E.2). Rozloha obnovenej mokrade po vybudovaní stavidla je celkovo 82,5 hektárov.
C.1b Zaradenie obnovených území v okolí Čiližskeho potoka do siete NATURA 2000
Čiližský potok a priľahlé mokrade sú zahrnuté do siete NATURA 2000 iba čiastočne. Niektoré oblasti ovplyvnené projektom nepatria v súčasnosti do siete NATURA 2000, ale po úspešných ochranárskych opatreniach budú vyhlásené za súčasť tejto siete.
Ministerstvo životného prostredia SR poslalo na schválenie Európskej komisii Doplnok národného zoznam území európskeho významu. Medzi 97 nových alebo rozšírených území európskeho významu na Slovensku bolo zaradené aj územie európskeho významu Čiližské močiare pod kódom SKUEV1227. Navrhované územie bude rozšírením už existujúceho územia európskeho významu Čiližské močiare (SKUEV0227) a bude zahŕňať centrálnu časť Čiližského potoka ako aj mokraď v Čiližskej Radvani. Týmto sa chránené územie rozšíri o 329,58 hektárov (súčasná výmera je 61,48 ha) a bude zasahovať do šiestich katastrálnych území (obcí Číčov, Čiližská Radvaň, Ižop, Kľúčovec, Pataš, Gabčíkovo a mesta Veľký Meder).
C.2 Obnova mokradí v oblasti Číčov - Gabčíkovo
Po sérii vodohospodárskych opatrení, rekultivačných schém a zmien využívania krajiny za posledných 50 rokov, sa pôvodne vyhovujúce podmienky pre hraboša severského výrazne zmenili. Najzávažnejšie dôsledky boli spôsobené odrezaním posledného úseku Čiližského potoka pôvodne vtekajúceho do oblasti Číčovských mokradí výstavbou protipovodňovej hrádze, vykopaním odvodňovacieho kanála cez Hámske tŕstie a premenou mokradí na rybníky a ornú pôdu.
V roku 2013 sa začala obnova Číčovských mokradí na rozlohe 46,5 ha v Hámskom tŕstí. Na existujúcom odtokovom kanáli z mokrade sa zrekonštruovalo hradidlo na udržiavanie požadovanej hladiny vody v mokradi.
Obnova mokrade Hámske tŕstie v UEV Číčovské luhy pokračovala v roku 2015 – zahradením odvodňovacieho kanála sa obnovilo ďalších 31,1 hektárov. Mokraď o rozlohe 24,8 hektárov pozostávajúca z močarín, plytkých jazierok, trstín či ostríc bola obnovená na ploche, kde sa predtým uskladňovalo a prevážalo vyťažené drevo z okolitých lesov. Obnova ďalších mokradí na lokalitách Číčov – Gabčíkovo začali v auguste r. 2014, a to nasledovné: Vojka (24,3 hektárov), Baka 1 (14,2 hektárov), Baka 2 (3,7 hektárov), Baka 3 (1,7 hektárov), Číčov 2 (6,22 hektárov), Baka 4 (3,1 hektárov) Baka 5 (1,7 hektárov), Baka 6 (2,71 hektárov) a Baka 7 (6,2 hektárov). Celkovo sa v oblasti Číčov – Gabčíkovo obnovilo od začiatku projektu 166,23 hektárov, čím sme dosiahli o 16 hektárov väčšiu rozlohu mokradí pre cieľový druh oproti plánovanej v projekte.
C.3 Obnova vybraných mokradí dôležitých pre hraboša severského panónskeho
Na základe mapovania aktuálneho výskytu a stavu populácie (Aktivita A.1) boli vybrané ďalšie lokality pre zlepšenie životných podmienok hraboša severského panónskeho. Vodohospodársky výskum (aktivita A.4) preveril možnosti zlepšenia vodného režimu v týchto lokalitách. Opatrenia na obnovu mokradí zahŕňajú najmä výstavbu a rekonštrukciu menších objektov (priehradok a priepustov) na malých kanáloch a odvodňovacích priekopách, v súčasnosti slúžiacich na odvodňovanie mokradí. Nové objekty umožnia udržanie vody nahromadenej počas daždivého obdobia v mokradiach. Priepusty umožnia manipuláciu s hladinou vody a s dĺžkou období s rôznou hladinou vody. Počas aktivity A 4. boli overené návrhy modelov na obnovu mokradí Listové jazero (kataster v katastri obcí Nesvady a Vrbová nad Váhom), Martovská mokraď a Alúvium Starej Nitry (v katastri obce Martovce), Pohrebište (v katasti obce Marcelová) a Dunajské trstiny (v obci Veľké Kosihy).
V UEV Alúvium Starej Nitry bola v roku 2015 úspešne obnovená jedna z mokradí v spolupráci s miestnym poľnohospodárskym družstvom, čím sa vytvorilo 9,8 hektárov mokrých lúk a trstín. Ďalších 48,6 hektárov bolo obnovených inštaláciou stavidla na priepuste odvodňovacieho kanála z mokrade. V južnej časti UEV Dunajské trstiny sa koncom roka 2015 postavilo nové stavidlo na Tavarskom kanáli, ktoré zadržiava vodu v mokradi a obnovil sa tak vodný režim na108,9 hektároch v južnej časti územia, v severnej časti bolo obnovených 18,7 hektára zavzdutím hladiny vody v kanáli pomocou kamennej hrádzky. Vodný režim v UEV Pohrebište bol obnovený na ploche 47,5 hektárov rekonštrukciou stavidiel na priepuste odvodňovacieho kanála z mokrade a zvášením hladiny vody v kanáli pomocou kamenného prahu a v Martovskej mokradi na ploche 33,6 hektárov takisto rekonštrukciou stavidla na odvodňovacom kanáli.
V projekte sme tak obnovili mokrade na vysušených územiach alebo zlepšili vodný režim v existujúcich mokradiach v miestach výskytu hraboša sverského panónskeho na clekovej ploche 267,1 hektára, o 21 hektárov viac ako sme predpokladali.
C.4 Obnova trávnatých biotopov
Nížinné lúky a pasienky boli v minulosti na Podunajskej nížine veľmi rozšírené. Nachádzali sa v oblastiach nevhodných pre ornú pôdu s vysokou hladinou podzemnej vody a predstavovali dôležité biotopy hraboša severského panónskeho. Vplyvom odvodňovacích systémov a rekultivácie pôdy bola väčšina oblastí rozoraná a premenená na intenzívne využívanú ornú pôdu s poľnohospodárskymi plodinami
Obnova trávnatých biotopov zahŕňa kosenie zanedbaných porastov na okraji polí a mokradí, ktoré zarastajú inváznymi a expanzívnymi druhmi ako aj premenu ornej pôdy na trvalý trávny porast vysievaním semien tráv a bylín typických pre túto oblasť a zavedením pravidelného manažmentu kosením na celkovej ploche najmenej 100 ha. Obnova trávnatých biotopov sa sústreďuje do lokalít s výskytom hraboša severského panónskeho s cieľom vytvoriť vhodné biotopy a rozšíriť tak lokality jeho výskytu. V rokoch 2011 a 2012 bolo z projektu pokosených 11,3 ha lúk na menších plôškach v územiach európskeho významu (z toho 6,3 ha v Dunajských trstinách a 5 ha v Šúri). V katastri Čiližskej Radvane sme v roku 2012 začali v území európskeho významu SKUE1227 Čiližské močiare zakladať trvalé trávnaté porasty na ploche 16,2 ha, v roku 2013 sme pokračovali na ďalších 6,2 hektároch. Tieto trávnaté porasty vznikajú na mieste ornej pôdy intenzívne využívanej na poľnohospodársku produkciu a po výstavbe stavidla na Červenom kanály (Aktivita 1a) budú periodicky zaplavované. Vytvorené trávnaté porasty tak rozšíria biotop hraboša severského panónskeho v lokalite s jednou z najvýznamnejších populácii tohto druhu na svete. Trávnaté porasty boli viackrát pokosené, pričom kosenie neprebieha veľkoplošným spôsobom ale v pásoch, keď je časť vegetácie ponechávaná ako úkryt pre hraboše žijúce v tomto území, kým pokosená vegetácia nevyrastie. Mulčovaním a kosením sme obnovili aj zarastenú mokraď v Dunajských luhoch na ploche 4,9 hektárov a mokraď v Čiližskej Radvani na ploche 12,6 hektárov.
Neskôr boli v sezóne 2014/2015 obnovené ďalšie lúky - 26,2 hektárov v UEV Číčovské luhy, 8 hektárov v UEV Dunajské luhy, 6,5 hektárov v UEV Alúvium Starej Nitry a 11,6 hektára v UEV Martovská Mokraď. Obnova zahŕňala kosenie, mulčovanie či vysievanie nových trávnych porastov.
Celkovo sa nám podarilo obnoviť 100,5 hektárov vlhkých lúk ako dôležitého biotopu pre hraboša severského panónskeho.
C.5 Reintrodukcia manažmentu trstinových porastov
Väčšina lokalít výskytu hraboša severského panónskeho leží mimo aktívnej inundačnej zóny a rastúca trstina prispieva k sedimentácii a zanášaniu mokradí, čo po dlhšom čase vyúsťuje do zmeny ekosystémov na suché biotopy. Kosenie trstiny je dobrým spôsobom manažmentu mokradí a ich zachovania.
Prvé kosenie sme začali v zimnou období na prelome rokov 2011 a 2012 v území európskeho významu Dunajské trstiny na ploche 13,5 ha. Kosenie trstiny sa vykonáva v zimných mesiacoch mimo hniezdneho obdobia vtákov využívajúcich trstinu, pričom pri kosení sa taktiež ponechávajú pásy nepokosenej trstiny slúžiace ako dočasné útočiská pre živočíchy, kým pokosená trstina znovu nenarastie. V sezóne 2012/2013 sme pridali 38,1 hektárov a v sezóne 2013/2014 až 86,11 hektárov v územiach európskeho významu Dunajské trstiny a Číčovské luhy.
Lokality kosené v minulých sezónach sa v zimnej sezóne 2014/2015 kosili znova – UEV Dunajské trstiny a UEV Číčovské luhy. Pridali sa aj dve nové lokality na kosenie trstiny – UEV Čiližské močiare (5,4 hektára a 6,3 hektára) a nová lokalita v UEV Dunajské trstiny (6 hektárov). V zimnej sezóne 2015/2016 sa pokračovalo v kosení trstiny v UEV Dunajské trstiny a UEV Číčovské luhy Celkovo bola obnovená kosba v trstinových porastoch počas projektu na rozlohe 155,48 hektára..
C.6 Vytváranie biokoridorov medzi lokalitami s výskytom hraboša severského panónskeho
Orná pôda predstavuje migračnú bariéru pre hraboša severského panónskeho a tak sa v intenzívne využívanej krajine po jej odvodnení a rozoraní jeho populácia fragmentovala na niekoľko izolovaných malých populácii. Izolácia týchto populácii môže spôsobiť úplné vyhynutie hraboša severského panónskeho v dôsledku genetických deformácií.
Vysádzaním stromov a krov pôvodných druhov a vytváraním pásov trávnatých porastov alebo vyššieho bylinného porastu vytvoríme pozdĺž vodných tokov, starých riečnych ramien, vlhkých depresií v krajine najmenej 10 500 m biokoridorov. Úlohou týchto koridorov je funkčne prepojiť populácie hraboša severského nielen pre zabezpečenie výmeny genetických informácii medzi jednotlivými populáciami ale aj distribúciu tohto druhu do nových lokalít a obnovených biotopov.
Výsadba biokoridorov začala na jeseň 2013 na významnej lokalite výskytu hraboša severského panónskeho pri Čiližskej Radvani v celkovej dĺžke jeden kilometer. Do líniovej vegetácie sme vysadili až 13 druhov pôvodných stromov a krov, vhodných do vlhkejších podmienok, akými sú vŕby, topole, svíby, čremchy, jarabiny, hlohy v celkovom množstve 500 stromov a krov.
V roku 2014/2015 pokračovala aktivita výsadbou biokoridorov v ďalších UEV navrhnutých v štúdii. Biokoridory boli vytvorené v nasledovných UEV: Čiližské močiare (350 stromov bolo vysadených v lokalite Bahno v dĺžke 1,4 km a v lokalite Pataš pri Čiližskom potoku v dĺžke 250 m), v Dunajských trstinách vytvorené biokoridory prepojili lokality hraboša severského panónskeho v dĺžke 1,5 km vysadením 370 stromov, v UEV Dunajské luhy bolo vysadených 2000 stromov, čím sa vytvorilo 4 km biokoridorov a v UEV Číčovské luhy bolo vysadených 2,5 km biokoridorov.
