facebook youtube
sk | en | de | hu

Negatívne vplyvy

Na prírodu v okolí rieky Dunaj pôsobí množstvo negatívnych vplyvov


1. Regulácia rieky
Počas posledných 200 rokov došlo na sledovanom úseku rieky Dunaj k významným zmenám. Hlavným cieľom týchto zmien bolo zlepšenie plavby a ochrana pred povodňami. Pôvodne spojitá rozsiahla záplavová oblasť bola predelená protipovodňovými hrádzami na menšie záplavové oblasti pozdĺž hlavného riečneho koryta a veľké oblasti bez pravidelných záplav. Dôsledkom týchto zmien je plocha mimo novej záplavovej zóny izolovaná od priameho vplyvu záplav, zatiaľ čo v novej záplavovej zóne bol tento vplyv znásobený. Zároveň s budovaním protipovodňových hrádzí boli brehy hlavného toku rieky spevnené kameňmi, z rieky boli vybagrované a odvezené veľké objemy štrkopieskov a početné riečne ramená boli odrezané od hlavného toku rieky. Dopadom týchto opatrení sa pôvodne tečúce riečne ramená zmenili na stojatú vodu počas takmer celého roku, brehy rieky sú stabilné a vplyvom prírodnej sedimentácie nevznikajú žiadne nové ramená, pričom plocha existujúcich riečnych ramien sa postupne zmenšuje. Obmedzené dynamické procesy viedli k redukcii viacerých typov pôvodných biotopov, ako napr. plytké vodné plochy, štrkopieskové pobrežné oblasti alebo strmé riečne brehy. 

2. Zmeny vodnej hladiny
Dôsledkom rôznych aktivít došlo na niektorých častiach projektového územia k zmenám priemernej výšky vodnej hladiny (obvykle jej zníženiu). To viedlo k lokálnemu vysúšaniu postihnutých oblastí. Najvýznamnejšie sa vplyv tejto zmeny prejavil na najvlhkejších lužných lesoch a plytkých vodných oblastiach. V niekoľkých prípadoch to viedlo k tomu, že veľké riečne ramená a mokrade zostali úplne bez prístupu povrchovej vody. Na týchto územiach nasledovalo celkové lokálne vyhynutie vodných rastlín a živočíchov.

3. Zmenená dynamika vodnej hladiny
V niektorých úsekoch alebo oblastiach projektového územia je vodný režim umelo kontrolovaný. Tento kontrolovaný vodný režim nie je z ekologického pohľadu často vhodný. Manipulačné pravidlá vodného manažmentu pre objekty na reguláciu vodnej hladiny vedú k vytvoreniu jednej stabilnej vodnej hladiny (alebo niekoľkých výšok, napr. jednu počas vegetačného obdobia a inú počas zimného obdobia). Pôvodne meniaca sa hladina vody v záplavových oblastiach je v súčasnosti silno regulovaná, čoho dôsledkom je, že územia z dočasnou vodnou hladinou alebo územia plytčín sú značne redukované. Ďalším dôsledkom umelo udržiavanej stabilnej hladiny je nadmerný rast vodných rastlín a zmenšená plocha plytčín bez vegetácie. 

4. Nedostatok potravy pre zoofágne vtáčie druhy
Množstvá viacerých skupín živočíchov bolo v niektorých častiach projektového územia značne zredukované. Medzi najviac postihnuté živočíchy patria ryby, obojživelníky a bezstavovce obývajúce prevažne dočasné vodné plochy. Tieto skupiny živočíchov sú dôležitou potravinovou základňou pre rôzne vtáčie druhy (napr. Haliaeetus albicilla, Milvus migrans, Nycticorax nycticorax, Egretta garzetta, Ixobrychus minutus, Ardea purpurea). Sú tu však aj ďalšie špecifické dôvody: medzi najdôležitejšie patria bariérové efekty, ktoré bránia pravidelnej migrácií rýb. 

5. Lesné hospodárstvo
Lesné hospodárstvo na projektovom území bolo v posledných dekádach veľmi intenzívne (a stále je v niektorých oblastiach). Dôsledkom tohto stavu bol pokles počtu starších stromov v projektovom území a naviac v rozsiahlych oblastiach je nedostatok prirodzených druhov drevín. Tento nedostatok viedol k poklesu počtu mnohých živočíšnych druhov a zahŕňa i pokles hniezdnych možností mnohých vtáčích druhov. 

6. Opustenie tradičného využívania lúk
Veľký podiel plochy záplavových oblastí bol tradične využívaný ako pastviny pre domáce zvieratá a na pravidelne kosené pre získanie sena. Dlhodobé extenzívne využívanie pastvín a manažment hospodárstva vytvoril špecificky bohatú mozaiku biotopov. Počas posledných desaťročí bola väčšina extenzívne využívaných lúk opustená a zmenená na ornú pôdu, plantáže euroamerických topoľov alebo zostali opustené a nevyužité. Nevyužívané pôvodné lúky sú väčšinou prerastené niektorým z invazívnych druhov neofytov (napr. Solidago spp.). 

7. Nadmerné rušenie citlivých druhov
Niektoré druhy stavovcov, hlavne veľké vtáky, sú extrémne citlivé na prítomnosť ľudí v blízkosti ich hniezdnych teritórií. Neúspešný hniezdič spravidla čiastočne opúšťa územie alebo prestáva hniezdiť. Sú zaznamenané prípady úplného opustenia teritória dôsledkom prítomnosti človeka. Projektové územie je tvorené z veľkej časti úzkym pásom pozdĺž rieky Dunaj, šírka tohto pásu väčšinou neprekračuje viac ako niekoľko sto metrov. Na dôvažok je vo väčšine projektového územia hustá sieť nespevnených ciest, mostov a chodníkov (ktoré sú často ilegálne). Z tohto dôvodu je väčšina projektového územia ľahko prístupná dokonca i autom. Napriek tomu, že tieto rušivé vplyvy sú jedným z hlavných limitujúcich faktorov pre hniezdenie ohrozených vtáčích druhov (napr. Haliaeetus albicilla, Ciconia nigra, Milvus migrans), tento problém nebol nikdy v pozornosti úradov zaoberajúcich sa ochranou prírody. Ľahká prístupnosť územia podporuje i nelegálne aktivity, akými sú v projektovom území napr. pytliačenie, stavba nepovolených táborísk a zanechávanie množstva odpadkov tvoriacich pasce pre niektoré druhy vtákov (napr. siete, špagáty, háky a pod.) 

8. Nedostatočné vedecké údaje
Ak existuje reálne riziko lokálneho vyhynutia ohrozených druhov živočíchov, mali by byť stanovené priority na zachovanie týchto druhov a na to je nevyhnutné získať hodnoverné vedecké údaje. Napriek tomu bolo intenzívne monitorovanie situácie vykonané iba pri niektorých vybraných živočíšnych druhoch (skupinách) a vo vybratých oblastiach projektového územia. Dlhodobé pozorovania sú skôr výnimkou. Týka sa to aj iných typov dát (napr. hydrologických), ktoré sú pre optimálnu ochranu územia nevyhnutné. Ich množstvo je tiež nedostatočné. 

9. Nedostatok povedomia úradov, rozhodujúcich orgánov a verejnosti. 
Zástupcovia úradov štátnej správy nemajú dostatočné informácie o možnostiach alternatívneho manažmentu biotopov záplavových území. A i keď majú niektoré informácie, tak majú nedostatok praktických skúseností a know-how. Nedostatok záujmu zo strany štátnej správy sa premieta do neudržateľného alebo nevhodného manažmentu so značným dosahom na biotopy a druhy v celom projektovom území. Nedostatočné povedomie verejnosti síce nemá priamy vplyv na biotopy alebo druhy, ale bez neho nepochopia dôležitosť lužných biotopov a ich biodiverzity a potrebu ich ochrany a nepodporia nevyhnutné ochranné opatrenia, ktoré by mali byť prijaté (napr. realizácia rôznych ochranárskych projektov, zavedenia lepších manažérskych postupov, rozšírenie rozlohy chránených oblastí).