31.07.2012 - leto 2012_Návrat brehule hnedej na slovenský úsek Dunaja

Pri zmienke o Dunaji si asi viacerí predstavia množstvo vtákov, ktoré sú na riečny ekosystém viazané. Charakteristickým druhom, ktorý je od nepamäti s Dunajom spätý je aj brehuľa hnedá (Riparia riparia) – náš najmenší zástupca čeľade lastovičkovitých (Hirundinidae). Kolmé dunajské brehy sú ich prirodzeným hniezdiskom, kde v prípade vhodných podmienok dokážu vytvoriť kolónie pozostávajúce až z niekoľkých stoviek párov. Tieto možnosti ale brehule nemajú pozdĺž celého 2 857 km dlhého toku.

Na svojej ceste Európou sa Dunaj postupne mení – horný tok siahajúci od prameňa po Devínsku bránu je až na malé výnimky výrazne zregulovaný, a to až po hranicu Národného parku Donau-Auen v Rakúsku. Regulácia súvisí jednak so snahou splavnenia čo najdlhšieho úseku rieky (ten je na mnohých miestach zavzdutý), ale aj s prítomnosťou vodných elektrární. Takto zregulovaný Dunaj neumožňuje laterálnu eróziu, ktorá by viedla ku vzniku kolmých riečnych brehov. Stredný tok Dunaja, siahajúci od Devínskej brány po tiesňavu na hraniciach Srbska a Rumunska známu ako Železné vráta, je na tom o niečo lepšie. Najväčším problémom tejto časti toku je opevňovanie brehov mohutnými kameňmi. Najlepšia situácia z pohľadu brehúľ, ako aj mnohých iných živočíchov, ktoré sú na kolmé riečne brehy viazané, je na dolnom úseku Dunaja, čo potvrdil aj minuloročný medzinárodný monitoring. Hniezdnu situáciu brehule hnedej pozdĺž celého Dunaja sa podarilo v roku 2011 systematicky zmapovať vďaka projektu DANUBEPARKS – Sieť chránených území na Dunaji, do ktorého je zapojených osem štátov. Jednotnou metodikou realizovalo monitoring z člnov deväť odborných tímov z jednotlivých partnerských inštitúcií vo dvoch etapách. Na rozdiel od roku 2010, ktorý vďaka výdatným zrážkam brehuliam veľmi neprial, rok 2011 sa zdal byť z pohľadu vodného stavu Dunaja pre hniezdenie brehúľ ideálny. Napriek tomu bol výsledok pre slovenský úsek veľmi nepriaznivý – na 173 km dlhom úseku slovenskej časti Dunaja nebola zistená žiadna hniezdna kolónia, iba neúspešné pokusy o zahniezdenie niekoľkých párov pod Bratislavou. V rámci slovensko-maďarského úseku bolo hniezdenie brehúľ zistené iba na maďarskom brehu pri obci Ács (oproti Veľkým Kosihám a Zlatnej na Ostrove). Spolu bolo počas mapovania na celom úseku zaznamenaných 22 817 párov, ktoré tvorili 82 kolónií. Väčšina z nich sa nachádzala na dolnom úseku rieky, kde sú brehy opevnené iba v minimálnej miere.

Prečo brehule na slovenskom úseku Dunaja nehniezdia?

Už od čias Márie Terézie je tok Dunaja postupne regulovaný a v posledných desaťročiach prebieha intenzívne obkladanie brehov veľkými kameňmi aj na miestach, kde to nie je nevyhnutné. V porovnaní s protiľahlým maďarským brehom pôsobí ten náš ako hradné opevnenie – veľké kamene sa nachádzajú aj na kedysi krásnych štrkových alebo pieskových plážach. Takýmto spôsobom priamo zanikajú nielen pláže, ale aj kolmé riečne brehy, čo bol aj prípad Veľkolélskeho ostrova alebo oblasti v blízkosti obce Iža. Priamym dôsledkom opevňovania môže byť tiež zmena prúdenia vody v miestach bez kameňov – kde ani počas silnejších povodní, aké boli v roku 2010, nedochádza k obnove kolmých brehov, ale skôr k sedimentácii a postupnému zarastaniu náletovými drevinami a burinou. Takáto situácia nastala napr. v oblasti Chľaby (rkm 1709), kde bol v minulosti niekoľko metrov vysoký a niekoľko stoviek metrov dlhý kolmý riečny breh s kolóniou brehule hnedej. V rokoch 2010 - 2011 už ani na tomto mieste hniezdenie brehúľ zaznamenané nebolo. Ďalšie hniezdiská brehúľ na našom úseku Dunaja sa nachádzali v ramennej sústave Dunaja a tieto zanikli v dôsledku prevádzky Vodného diela Gabčíkovo. Prietoky v ramennej sústave sú trvalo nízke, všetky vhodné brehy sa postupne zosunuli a zarástli, a k ich obnove už neprichádza.

Revitalizačné opatrenia

O zlepšenie hniezdnych podmienok nielen pre brehule na Dunaji sa snažia ochranári z Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia (BROZ) v rámci medzinárodného projektu LIFE+ Ochrana vtáctva Podunajska (LIFE 07 NAT/SK/000707). Obnova kolmých riečnych brehov bola v rámci projektu naplánovaná v celkovej dĺžke 100 m. V roku 2009 sa podarilo obnoviť 50-metrový úsek na Veľkolélskom ostrove (rkm 1783), a to v miestach, kde bolo hniezdenie brehúľ známe z minulosti. Niekoľkometrové kamenné opevnenie brehu bolo v priebehu niekoľkých dní odstránené pomocou lodného bagra priamo z vody. V dôsledku vysokého vodného stavu v roku 2010 a pravdepodobne aj príliš krátkemu úseku, na ktorom bolo opevnenie odstránené, sa breh čiastočne vyrovnal, preto bola drobná úprava vykonaná opätovne v roku 2011 a 2012. Brehule tu zatiaľ ale znovu nezahniezdili. V auguste 2011 sa v spolupráci so správcom toku, Slovenským vodohospodárskym podnikom, podarilo zrevitalizovať úsek v blízkosti sútoku Dunaja a Ipľa pri obci Chľaba. V tomto prípade bol kolmý dunajský breh obnovený v dĺžke 200 m a do výšky 3 m. Na mnohopočetné príjemné prekvapenie sme si počkali do 24. mája 2012, kedy Matúš Kúdela (Katedra zoológie, PriF UK) pri obhliadke brehu napočítal 970 obsadených hniezdnych nôr. Okrem dĺžky a výšky má tento breh aj ďalšiu výhodu – priamo za ním sa nachádza otvorené priestranstvo – pole, kde brehule s obľubou lovia. Možno práve táto trojkombinácia – dostatočne vysoký a dlhý breh, prítomnosť rozsiahlej vodnej plochy aj otvorená krajina zohrala kľúčovú úlohu pri vzniku a početnosti tejto kolónie. Ak by sa teda dunajské mapovanie uskutočnilo v tomto roku, bolo by grafické vyjadrenie pre Slovensko rozhodne priaznivejšie. Do budúcnosti by sme boli radi, keby tento trend v obnove prirodzených kolmých riečnych brehov pokračoval a postupne sa rozrastal počet hniezdnych kolónií brehule riečnej na našom území. Príkladom nám môžu byť rakúski kolegovia, ktorým sa podarilo odstrániť zbytočné kamenné opevnenie na niekoľkých kilometroch dunajských brehov v oblasti Národného parku Donau-Auen, čo ocenili brehule aj rybárik riečny (Alcedo atthis).

Karolína Sobeková, Matúš Kúdela