facebook youtube
sk | en | de | hu

Horný les

Lesné zákutia NPR Horný les (archív Daphne)
Lesné zákutia NPR Horný les (archív Daphne)
Mŕtve rameno Kakvica (archív Daphne)
Informačná tabuľa (archív Daphne)

Územie európskeho významu Horný les sa rozprestiera na ploche 556,20 ha v katastri obce Vysoká pri Morave. Spolu s rakúskou rezerváciou Marchauen Svetového fondu pre ochranu prírody WWF a Národnou prírodnou rezerváciou Dolný les, ktoré sa rozkladajú smerom na juh, tvorí Horný les jeden z najväčších súvislých komplexov lužných lesov Pomoravia.  Národná prírodná rezervácia Horný les chráni od roku 1981 komplexy lužných lesov na okraji rozšírenia panónskeho tvrdého lužného lesa s výskytom ojedinelých vodných a močiarnych druhov rastlín a živočíchov, najmä vodného vtáctva.

V území prevláda tzv. tvrdý luh, t.j. dubovo-brestovo-jaseňový lužný les, ktorý je v rámci Slovenska už len vzácne zachovaný. Z  ekologického hľadiska môžeme v území odlíšiť dva typy lesov. Ich charakter je ovplyvnený protipovodňovou hrádzou rieky Moravy. Najcennejšie, relatívne nenarušené časti sa nachádzajú v medzihrádzovom priestore. V časti mimo protipovodňových hrádzí (územie nie je zaplavované) sa lesy vyvíjajú postupne smerom k suchším dubovým až dubovo-hrabovým lesom. V medzihrádzovom priestore naopak nachádzame v dnes už súvislých lesných porastoch staré jedince dubov, ktoré svedčia o tom, že územie tvorili v minulosti aj pasienky s osamelými vysokými stromami. Títo dnes už odumierajúci velikáni sú dôležitou súčasťou lesných ekosystémov – viažu sa na ne vzácne druhy chrobákov, žijúcich na tlejúcom dreve. Ide o druhy európskeho významu plocháča červeného, roháča obyčajného, pižmovca hnedého a fuzáča veľkého. Lesné prostredie je domovom množstva druhov vtákov. Z tých významných treba spomenúť bociana bieleho, bociana čierneho, haju červenú a haju tmavú, ktoré tu pravidelne hniezdia. Dutiny starých stromov sú významným úkrytom netopierov, napr. raniaka hrdzavého a uchane čiernej. Územie je tiež významným útočiskom a oporným bodom zvery počas jej migračných presunov. Svedčí o tom množstvo prechodov, na ktorých zver prekonáva rieku Moravu.

Kvetena lužného lesa je najpestrejšia na jar, kedy v podraste vládne snežienka jarná, o niečo neskôr blyskáč cibuľkatý s lesklými žltými kvetmi a chochlačka dutá.

Ďalším významným krajinným prvkom je spleť bočných ramien rieky Moravy s hlavným ramenom Kakvica, ktoré zásobuje lokalitu vodou a tým podmieňuje zachovanie lužného lesa. Na vodné prostredie riečnych ramien sa, či už trvale alebo v období neresenia, viaže viacero európsky významných druhov. Spomedzi rýb sú to napr. lopatka dúhová, čík európsky, z obojživelníkov kunka červenobruchá, mlok dunajský. Osobitný charakter dáva prostrediu svojou činnosťou bobor vodný. Na brehoch Kakvice si nemožno nevšimnúť charakteristické bobrie hrady alebo tzv. šmykľavky – vyhladené miesta, po ktorých sa bobry spúšťajú do vody. Mozaiku prírodných stanovíšť územia dotvárajú nivné lúky, ktoré sa nachádzajú južne od lesného komplexu, smerom k obci Vysoká pri Morave.

 

Zdroje: