Cieľové druhy
Ľabtuška poľná (Anthus campestris)
Rozšírenie tohto druhu v západnej a strednej Európe je ostrovčekovité, nakoľko je viazaný na pieskové duny, suché pastviny, poľnohospodársku krajinu a podobné biotopy. Preferuje suché a teplé stanovištia, otvorenú krajinu a piesočnaté oblasti s riedkou vegetáciou. V 60. rokoch početnosť populácie ľabtušky poľnej dramaticky klesla spolu s úbytkom vhodných biotopov v dôsledku zmeny využívania krajiny (intenzifikácia poľnohospodárstva).
Na Slovensku bola početnosť druhu odhadnutá na 70 – 150 hniezdnych párov, s výskytom hlavne na Podunajskej nížine. Posledné odhady početnosti v rámci CHVÚ Ostrovné lúky hovoria o 5 pároch.
Ľabtuška vyžaduje ako hniezdny a potravný biotop otvorené priestory s riedkym zárastomtráv a malým zastúpením stromovej a krovinnej vegetácie. Vyhovujú jej biotopy s trávnato-bylinnými rastlinnými spoločenstvami a s plôškami obnaženého pôdneho povrchu. V prostredí intenzívne obhospodarovaných agrocenóz využíva ako hniezdne biotopy tiež okraje poľných ciest porastené trávnato-bylinnou vegetáciou nízkeho vzrastu. Pre ľabtušku sú tiež dôležité vyvýšené miesta, ktoré využíva pri hliadkovaní, speve a love. V minulosti boli takto využívané hraničné kamene jednotlivých hospodárstiev, prícestné kamene a kamenné stienky, avšak v rámci sceľovania pozemkov boli tieto taktiež odstránené.
V našich podmienkach prebieha rozmnožovanie v období od polovice mája do polovice júla. Hniezdo si stavia na zemi. Ľabtuška sa živí takmer výlučne živočíšnou potravou, hlavne chrobákmi a mravcami.
Stav ochrany: Smernica o vtákoch – Príloha I; ohrozený; stav populácie na Slovensku stabilný.
Strakoš kolesár (Lanius minor)
Pôvodne sa jedná o druh suchých trávnych biotopov, obývajúci otvorenú krajinu predovšetkým na nížinách, ktorý sa veľmi dobre adaptoval na život v obrábaných poľnohospodárskych oblastiach. Avšak predpokladom jeho výskytu v takomto prostredí je prítomnosť hniezdnych stromov dostatočnej výšky a nie príliš vysoké porasty tráv (alebo poľnohospodárskych plodín), ktoré využíva na hliadkovanie a lov koristi. V Európe je preto viazaný predovšetkým na oblasti s intenzívnym obhospodarovaním pôdy. V priebehu 20. storočia západoeurópske populácie vymizli, s výnimkou niekoľkých zostávajúcich jedincov prežívajúcich v malých, izolovaných a silne fragmentovaných populáciách.
Na Slovensku sa počet hniezdiacich párov odhaduje na 600 až 800, avšak toto číslo predstavuje iba zlomok pôvodnej populácie. V CHVÚ Ostrovné lúky sa ich počet odhaduje na 5 až 10 hniezdnych párov.
Strakoš kolesár obýva mozaikovitú krajinu s komplexne štruktúrovanými stanovišťami (ostrovčeky polí a pasienkov, lúky, poľnohospodárske družstvá, staré sady, okraje lesov, pásy vegetácie s dostatočným množstvom roztrúsených vysokých stromov). Rapídny pokles početnosti v 20. storočí sa spája s intenzifikáciou poľnohospodárstva a s tým súvisiacimi zmenami v otvorenej krajine. V ideálnych podmienkach vytvára tento druh otvorené hniezdne kolónie. Hniezda si stavia relatívne vysoko (v priemere 8 metrov nad zemou). Živí sa veľkými druhmi hmyzu – cvrčkami, kobylkami či chrobákmi.
Stav ochrany: Smernica o vtákoch – Príloha I; zraniteľný; na Slovensku výrazný pokles populácie.
Sokol červenonohý (Falco vespertinus)
V 20. storočí bol zaznamenaný výrazný pokles populácie kvôli zmenám v poľnohospodárskej krajine (strata hniezdnych a potravných možností).
Koncom 20. storočia bola početnosť tohto druhu na Slovensku odhadovaná na 20 – 100 hniezdiacich párov. Priemerný počet párov v CHVÚ Ostrovné lúky sa v minulosti pohyboval v rozmedzí 4 –14 párov.
Sokol červenonohý je druhom otvorenej krajiny, obýva predovšetkým suché trávne porasty, lesostepi a poľnohospodársku krajinu nížinných oblastí doplnenú o lúky a pasienky, pričom sa vyhýba súvislým lesným porastom. Stromoradia, vetrolamy a brehové zárasty bežne využíva na hniezdenie a staré stromy a ďalšie vyvýšené miesta na hliadkovanie počas lovu koristi. V optimálnych podmienkach hniezdi v kolóniách s až niekoľkými desiatkami párov. Ako aj iné sokolovité vtáky, aj sokol červenonohý uprednostňuje využívanie starých hniezd iných druhov pred stavbou vlastného (hniezda po havranoch, vranách či strakách). Keďže druh sa živí prevažne veľkými druhmi hmyzu (kobylky, cvrčky, chrústy), je veľmi citlivý na zmeny v poľnohospodárskej krajine. Taktiež loví aj malé druhy hlodavcov a iných stavovcov a v okolí vodných biotopov tiež vážky.
Stav ochrany: Smernica o vtákoch – Príloha I; ohrozený; populačný trend na Slovensku fluktuujúci/výrazný pokles.
