C - Konkrétne ochranárske aktivity
Aktvita C.1: Revitalizácia močiara Istragov
Partner zodpovedný za realizáciu: Vodohospodárska výstavba, š. p.
Istragov bol pôvodne rozsiahlym riečnym močiarom o rozlohe 77 ha, tvoreným mozaikou porastov tŕstia, otvorených plytkých vodných plôch a rôznymi typmi močiarov. Výstavbou vodného diela došlo k odvedeniu vôd Dunaja a k negatívnym zmenám a postupnému zániku ekosystému močiarov Istragova. Cieľom tejto aktivity je, aby v oblasti Istragova bola tečúca voda v hlavnom ramene.
S obnovou močiara sme v teréne začali v roku 2012. Boli opravené a otvorené priepusty na prepúšťanie vody z priesakového kanála, prečistené kanále privádzajúce vodu do lokalít Veľký háj a Dedinský ostrov ako aj vykopané chýbajúce úseky kanálov, aby voda mohla dotiecť až do oblasti Istragova. Na výtoku Istragovského ramena do starého koryta bola vybudovaná prehrádzka, ktorá zadržiava vodu, aby neodtiekla do Dunaja. Efekt privádzanej vody bol okamžitý na lokalite Veľký háj, o čosi menší však v oblasti Istragova, kam sa voda dostávala už len v obmedzených množstvách a obdobiach. Preto boli následne zrealizované ďalšie podporné opatrenia: jednak zvýšenie hladiny v priesakovom kanáli, čím sa dosiahlo natekanie väčšieho množstva vody do systému, jednak utesnenie štrkového dna kanála privádzajúceho vodu do mŕtveho ramena Dedinský ostrov, vďaka čomu sa znížili straty vody priesakmi do podložia. Od roku 2014 je minimálne cez veľkú časť vegetačnej sezóny zavodnené Istragovské rameno a počas kratších období dochádza aj k opätovnému zaplavovaniu močiara na Istragove. Opäť sa tu objavili niektoré druhy vodných rastlín a živočíchov, napríklad sa tu začali rozmnožovať viaceré druhy obojživelníkov. Na ramene opäť žijú niektoré menej náročné vodné vtáky – kačice divé, volavky popolavé a biele, rybáriky riečne a zaletuje sem aj vzácny bocian čierny.
Aktivita C.2: Revitalizácia ramennej sústavy Dunajské kriviny
Partner zodpovedný za realizáciu: Vodohospodárska výstavba, š. p.
Rozsiahly ramenný systém neplní všetky svoje ekologické funkcie v dôsledku nedostatku vody a jej nízkej hladiny v niektorých častiach. Na modelovom území Dunajské kriviny sme spojili izolované mŕtve rameno s hlavným prietočným ramenom a zvýšením hladiny tu obnovili mokraďný charakter lokality. Tým sme vytvorili vhodné potravné biotopy pre vzácne druhy ako bocian čierny, orliak morský, haja tmavá a ďalšie.
V júli 2013 sa uskutočnilo slávnostne napustenie zrevitalizovaného ramenného systému Dunajské Kriviny. V lete v roku 2013 boli dokončené úpravy nápustného objektu pre mŕtve ramená v oblasti Dunajských krivín. Po jeho sprevádzkovaní sa zaplavili dovtedy suché ramená na dĺžke približne 1200 metrov. V podstate okamžite sa do ramena dostali niektoré bežné druhy rýb a od roku 2014 tu sledujeme postupné znovuvytváranie brehovej vegetácie, zárastov vodných rastlín a osídľovanie vodnými živočíchmi. Hneď v roku 2014 tu bolo zistené rozmnožovanie ropuchy bradavičnatej a skokana štíhleho, v roku 2015 bolo na lokalite zistených osem druhov vodných chrobákov. Z cieľových druhov vtákov sa tu pravidelne vyskytuje rybárik riečny, ktorý tu našiel vhodné potravné biotopy. Zlepšenie dotácie vodou má význam aj pre okolité lužné lesy. Tie boli v minulosti pre pokles hladiny podzemnej vody a s tým súvisiaci problém s obnovou lesa preradené z kategórie hospodárske lesy medzi tzv. ochranné lesy.
Viac sa dozviete v článkoch a vo fotogalérii.
Aktivita C.3: Stavba rybovodu na dvoch strategických miestach v ramennom systéme
Partner zodpovedný za realizáciu: Vodohospodárska výstavba, š. p.
Prehrádzky v ramenných systémoch sú pre ryby prekážkou v migrácií a nedovoľujú im dostať sa na ich pôvodné miesta neresenia. Preto sme vybudovali dva rybovody v oblasti Bačianskych ramien (47°53´24´´S, 17°29´58´´N) a Veľkolélskeho ramena (47°45´13´´S, 17°55´43´´V).
V roku 2014 bol vybudovaný niekoľko kilometrov dlhý biokoridor v ramennej sústave pri Bake. Na troch miestach boli prekopané nové kanále prepájajúce oddelené ramená, ďalší kanál bol prehĺbený a rozšírený a na štyroch miestach križovania lesných ciest boli osadené dvojice rámových priepustov s rozmerom 2 x 2 metre. Okamžite po dokončení začali biokoridor využívať ryby a vďaka pretekajúcej vode sa zlepšil aj vodný režim v ramienkach a močiaroch. Okrem rýb na obnovené biotopy zareagovali aj vtáky – zahniezdili tu až štyri páry rybárikov riečnych a zdržiavajú sa tu bociany čierne aj volavky striebristé.
Aktivita C.4: Revitalizácia vybraných vyschnutých a odrezaných riečnych ramien
Partner zodpovedný za realizáciu: Vodohospodárska výstavba, š. p.
Ramená rieky Dunaj kedysi tvorili súvislú sieť v rámci vnútrozemskej delty Dunaja. Dnes je táto sieť fragmentovaná a nie úplne funkčná, čo má negatívny dopad na biotopy a ich druhy. Odstránenie prekážok v systéme riečnych ramien by malo zlepšiť vodný režim a spojitosť systému riečnych ramien na viacerých lokalitách.
Vyschnuté plytké mokrade, malé riečne ramená a prírodné kanály boli obnovené vďaka zvýšeniu vodnej hladiny. Revitalizáciou ramennej sústavy sme vytvorili nové potravné biotopy pre rybárika riečneho, bociana čierneho, orliaka morského a haje tmavej.
Aktuálny stav realizácie aktivít: Revitalizačné práce dokončené. Prvá lokalita, kde prebehli práce je Dolný Rusovský ostrov. V rokoch 2013-2014 boli všetky umelé bariéry postupne odstránené. Územie rezervácie nadobudlo v oveľa väčšej miere prírodný vzhľad, keď tu ramená a mokrade nie sú križované betónovými a kamennými prehrádzkami a násypmi ciest. Bezprostredne po dokončení prác došlo počas záplav k viditeľnému prepláchnutiu ramena a odneseniu veľkého množstva naplaveného materiálu. V minulosti bežné nelegálne vjazdy motorových vozidiel do vnútorných častí rezervácie úplne vymizli, pohyb ľudí v odľahlých častiach rezervácie sa stal menej častý a vznikla tu zóna pokoja, kde sa s obľubou zdržiavajú mnohé druhy vtákov citlivých na vyrušovanie. Očakávame, že tu postupne dôjde aj k obnove ich hniezdisk.
Ďalšou lokalitou bol Ostrov orliaka morského.
Základným problémom lokality je trvalý nedostatok vody a absencia záplav. Preto akákoľvek záchrana územia musela začať zlepšením vodného režimu. Keďže komplexná obnova ramennej sústavy je technicky, časovo aj finančne mimoriadne náročný proces, rozhodli sme sa oblasť Ostrova orliaka morského v prvom rade stabilizovať vylepšením vodného režimu, ktoré dovoľuje súčasná situácia. Hladina vody v ramene povyše ostrova je dostatočne vysoko, aby dokázala zaplaviť vyschnuté jazerá v strednej časti ostrova aj nižšie položené časti lužného lesa. Bolo preto navrhnuté prekopanie kanála spájajúceho zavodnené rameno s vyschnutými mokraďami v strede ostrova. Stavidlo na vtoku do kanála dovoľuje meniť množstvo pritekajúcej vody s cieľom, aby sa do územia dostávalo určité množstvo vody celoročne a zvýšené množstvo v niektorých obdobiach, najmä na jar a v lete, čo umožňuje dočasné zaplavenie terénnych depresií na ostrove.
V roku 2013 sme opísané riešenie so súhlasom lesníkov zrealizovali a spustili. Na Ostrov orliaka morského sa po vyše 20 rokov dlhom čakaní vrátila voda. Viaceré z terénnych zníženín opäť trvalo alebo dočasne naplnila voda. Hoci obnova pôvodnej vegetácie si vyžaduje dlhší čas, okamžite po revitalizácii územie znovu obsadili aj vodné vtáky – pravidelne tu loví potravu bocian čierny, hniezdi tu rybárik riečny a zaletujú sem volavky popolavé a kačice divé. Na ostrove sa opäť začali rozmnožovať viaceré druhy obojživelníkov.
Fotodokumentácia prác - Rusovský ostrov, Fotodokumentácia - Ostrov orliaka morského
Aktivita C.5: Sprietočnenie ramennej sústavy Medveďovského ramena
Partner zodpovedný za realizáciu: BROZ
Systém riečnych ramien Medveďovského ramena (47°47´60´´S, 17°38´55´´ N) voľne tiekol až do konca 80. rokov. Počas regulácie rieky Dunaj boli jeho horné konce zaplnené a odpojené od hlavného toku rieky Dunaj. Toto vyústilo do kompletnej zmeny vodného režimu a dynamiky vody, vtáčích a rastlinných spoločenstiev. Niekoľko vodných druhov stratilo svoje životné podmienky v ramennej sústave a tradičné oblasti, kde vtáky vyhľadávali potravu, sa zmenšili.
Obnova ramennej sústavy Medveďovského ramena bola potrebná na dosiahnutie priaznivého stavu cieľových biotopov a druhov a na zabránenie ďalšiemu úbytku biodiverzity. Vznikli nové hniezdne biotopy, zlepšili sa potravné biotopy a potravná ponuka pre rybárika riečneho, volavku popolavú, orliaka morského, haju tmavú a chavkoša nočného.
V roku 2011 bolo rameno prečistené, odstránená vegetácia a vykonali sa prípravné terénne práce a prekopanie kanála na spojenie ramena s hlavným tokom. Po ukončení výberového konania bol vybratý dodávateľ na realizáciu revitalizačných prác. Práce boli ukončené 17.12.2012 a Medveďovské rameno je úspešne sprietočnené.
Prekopaný úsek ramena mal spočiatku tvar priameho kanála s rovnými brehmi. Už koncom roka 2012, tesne po dokončení prác ramenom začali prúdiť vyššie prietoky, ktoré naštartovali rýchlu laterálnu eróziu. Dôsledky tohto procesu, ktorý prebiehal aj počas niekoľkých období so zvýšeným prietokom v prvej polovici roku 2013 bolo rozšírenie koryta ramena na pôvodne navrhovaných približne 30 metrov a čiastočná zmena tvaru z priameho na mierne zatáčajúci. Jedným z neželaných dôsledkov bolo, že časť materiálu odplaveného z brehov sa usadila na dne širších častí ramena a zvýšila jeho dno, čím sa obmedzila prietočnosť pri nižších a stredných vodných stavoch. Následne bol tento materiál odbagrovaný. Erózia a spontánne sprírodnenie koryta ramena nastalo v priestore pôvodného ramena, bez ohrozenia susediacich pozemkov. Pokračovanie erózie v mieste vtoku bolo zastavené aj preventívne vopred umiestnenou zakopanou depóniou z lomového kameňa. Za pozornosť stojí aj to, že v júni 2013 dosiahol prietok Dunaja v Medveďove vyše 10 200 m3s-1, čo prekračuje tzv. storočnú vodu a tieto prietoky už nemali žiadny väčší vplyv na zmenu tvaru ramena. V rokoch 2014 aj 2015 tiež k výrazným zmenám tvaru koryta nedochádzalo a koryto sa stabilizovalo.
Obnovené prúdenie vody sa okamžite prejavilo na živočíchoch aj rastlinách. V podstate okamžite po sprietočnení, v roku 2013 tu začali hniezdiť rybáriky riečne, ktoré využívajú na hniezdenie dva nárazové brehy, ktoré sa tu znovu obnovili. Okrem toho počas nižších vodných stavov im rameno poskytuje vynikajúce možnosti na lov v čistej priezračnej vode, ktorá sa nachádza v priehlbinách vznikajúcich prúdením vody. Lokalitu začal vyhľadávať na lov potravy aj v Dunajských luhoch vymierajúci bocian čierny. Prietočné rameno samozrejme ihneď osídlili aj prúdomilné druhy rýb z Dunaja, ktoré tu počas niektorých období nachádzajú vhodné podmienky pre život aj rozmnožovanie. Ďalším fenoménom, ktorý sa vďaka sprietočneniu ramena podarilo v území obnoviť, je prirodzená obnova mäkkého vŕbovo-topoľového lužného lesa na obnaženom štrkovom podklade na plytkom brehu vtokovej časti ramena.
Priebeh prác a súčasný stav ramena nájdete vo fotogalérii.
Aktivita C.6: Sprietočnenie ramennej sústavy Veľkolélskeho ramena
Partner zodpovedný za realizáciu: BROZ
Veľkolélske rameno je veľký ramenný systém, pôvodne tečúci okolo Veľkolélskeho ostrova (47°44´60´´S, 17°55´47´´V).
Všetky prítoky a odtoky boli v 80. rokoch zablokované a oddelené od hlavného toku rieky. Cez riečne rameno bola umelo vytvorená prístupová cesta formou masívnej betónovej hrádze. Degradácia ramennej sústavy je spôsobená nedostatočným kontaktom s riekou a naplaveniny usadených sedimentov po povodniach sú zastavované betónovou hrádzou. Bez ochranárskych akcií bude časť ramena úplne zaplavená sedimentmi a znemožní existenciu vodných organizmov.
Výsledkom projektu je do ramena voľne natekajúca voda cez 100 metrov široký vtokový objekt. Časť prehrádzky bola nahradená novým mostom, ktorý umožňuje prietok vody, ale zároveň ponechal možnosť prístupu na ostrov pre návštevníkov a pre obhospodarovanie územia. Cez prehrádzku tak teraz preteká voda cez tri polia nového mosta so šírkou 15 metrov a výškou vyše 4 metre namiesto pôvodných dvoch priepustov s rozmermi iba 2x2 metre. Na oboch výtokoch boli odstránené hrádze a rameno je voľne prepojené s hlavným korytom Dunaja. Medzi obomi výtokmi ramena do Dunaja sa nachádza malý tzv. Zlatý ostrov, ktorý zostal suchou nohou neprístupný. Od roku 2015 sa po desaťročiach obnovilo prúdenie vody v ramene. Pozitívne výsledky a rýchly návrat života do ramena potvrdzujú nielen vedecké monitoringy, ale aj miestni rybári.
Aktivita C.7: Revitalizácia nížinných lúk ako potravných a hniezdnych biotopov vtákov
Partner zodpovedný za realizáciu: BROZ
Pasenie rozličných druhov domácich zvierat bol tradičný spôsob využívania trávnych porastov v projektovom území v minulosti. Najlepší efekt možno dosiahnuť použitím rozličných druhov zvierat, ktoré majú rôzne potravné nároky a odlišný spôsob pasenia. Napríklad kravy veľmi dobre spásajú vysoké širokolisté byliny a rozličné buriny, ktoré iné zvieratá obvykle nežerú. Kozy sa pasú aj na výhonkoch stromov, kríkoch a pichľavých bylinách. Ovce a kone spásajú mäkšiu trávu, každé iným spôsobom a v inej výške. Kombináciou rozličných zvierat sme zabezpečili spásanie všetkých typov nežiadúcej vegetácie na miestach obnovených lúk. Rôzna hmotnosť a typ kopýt tiež zabraňuje erózii pôdy. Pasenie takisto vyrušuje hmyz a drobné cicavce, ktoré sa potom ľahšie stanú korisťou pre vtáky a sú vytvorené podmienky pre druhy špecializujúce sa na živočíšne exkrementy. Lúky majú význam ako potravné a hniezdne biotopy pre množstvo cieľových vtáčích druhov (hniezdne biotopy - kalužiak červenonohý, kaňa popolavá, myšiarka močiarna, potravné biotopy - kaňa močiarna, haja tmavá a volavka striebristá). Počas záplav slúžia lúky ako neresiská mnohých druhov rýb. Cez zimu sú veľké plochy lúk využívané ako zhromaždiská, potravné a odpočinkové biotopy vodných vtákov.
Najväčšie plochy nivných lúk na slovenskej strane Dunaja sa zachovali na Veľkolélskom ostrove. Aj tu už však po roku 2000 prebiehalo využívanie len v minimálnej miere, lúky zarastali, a preto sa pozornosť projektu zamerala práve sem. Bolo zakúpené stádo 70 kusov hovädzieho dobytka mäsového typu, 100 oviec, 20 kôz a 8 koní plemena hucul a zavedený funkčný systém pasenia. Pastva je usmerňovaná pomocou mobilných elektrických ohradníkov. Na obnovu silne zanedbaných a spustnutých plôch je jednoznačne najlepší hovädzí dobytok. Ovce a kone sú zas vhodné na udržiavanie nízkej vegetácie už obnovených trávnych porastov a pasienkov. Už počas prvej pastevnej sezóny v roku 2009 bolo vidieť výborné výsledky. Plochy zarastené aj dva metre vysokými húštinami burín dokázal dobytok za krátky čas premeniť na nízky trávnatý porast. Dobytok pritom „kosí“ aj v nerovnom či podmáčanom teréne a pod rozptýlenými stromami. Túto prácu nebolo reálne vykonať žiadnou technikou. Počas viacerých rokov pasenia boli zvieratami prakticky zlikvidované súvislé porasty inváznych rastlín, najmä zlatobyle. Na pravidelne obhospodarovaných lúkach a pasienkoch sa viditeľne lepšie presadzujú a rozširujú aj vzácne a chránené druhy rastlín, ako je plamienok celistvolistý či bleduľa letná. Pasenie bolo neskôr doplnené aj frézovaním nárastov inváznych drevín a mulčovaním výmladkov z odstránených drevín. Na ploche 20 ha boli obnovené trávne porasty zatrávnením ornej pôdy zmesou osiva pôvodných druhov bylín pri obciach Veľké Kosihy a Číčov. Odstránením nepôvodných inváznych drevín a podporu pastevnej infraštruktúry sme zlepšili stav pasienkov pri Dunaji v spolupráci s miestnymi hospodármi v obciach Iža a Dunaszeg. Celkovo sme počas projektu obnovili nivné lúky a pasienky na ploche takmer 200 ha. S podporou vodohospodárov sa v maďarskej časti územia začala pastva hovädzieho dobytka aj na protipovodňových hrádzach a ich ochranných pásmach (mimo aktivít projektu). Pasenie zlepšuje kvalitu a štruktúru trávneho porastu a tiež šetrí prevádzkové náklady na kosenie či mulčovanie hrádzí. Z rozpočtu boli zakúpené aj elektrické oplôtky a iné potreby pre pastvu.
Aktivita C.8: Výsadba pôvodných drevín – obnova prirodzených vtáčích refúgií a hniezdnych biotopov
Partner zodpovedný za realizáciu: BROZ
Výsadba hybridných topoľov nahradila veľkú časť prirodzených lesov. Otvorená a presvetlená štruktúra plantáží, skorý rubný vek a tvar vetiev hybridných topoľov neposkytuje vhodné refúgiá a dobré hniezdne podmienky pre niektoré cieľové druhy vtákov. Veľké plochy prirodzených lesov, predovšetkým zmiešaných jelšovo-jaseňových aluviálnych lesov a brehových zmiešaných lesov boli nahradené plantážami hybridných topoľov. Tieto plantáže neposkytujú vhodné refúgiá a hniezdne podmienky pre bociana čierneho, tesára čierneho,volavku striebristú, orliaka morského,haju tmavú,chavkoša nočného a ďalšie vtáky. Počas rokov 2009-2012 sme na podporu druhovej biodiverzity lesných porastov a vytvorenie mozaiky možných hniezdisk do budúcna vysadili 45 000 stromov viacerých pôvodných druhov. Najviac sme vysadili domácich topoľov – topoľ čierny a topoľ sivý. Z ďalších drevín boli sadené vŕba biela a jelša lepkavá na vlhšie stanovištia mäkkého lužného lesa. Na suchšie a vyššie položené stanovištia tvrdého lužného lesa boli použité druhy dub letný, jaseň úzkolistý a v menšej miere aj javory, bresty a divé hrušky. Zalesňovanie prebiehalo formou výsadby skupín pôvodných drevín do medzier v plantážach nepôvodných topoľov a tiež ako výsadba celých lesných porastov domácich drevín na miestach, ktoré boli nezalesnené. Dreviny boli vysádzané na pozemkoch získaných od súkromných vlastníkov alebo po dohode na pozemkoch v užívaní iných subjektov. Každoročne prebieha kosenie buriny a inváznych druhov drevín okolo vysadených stromov. fotogaléria
Aktivita C.9: Revitalizácia kolmých riečnych brehov ako hniezdnych biotopov pre vtáky
Partner zodpovedný za realizáciu: BROZ
Kolmé riečne brehy v projektovom území takmer vymizli následkom regulácií rieky, keď bol predovšetkým tento typ brehov opevnený veľkými kameňmi za účelom minimalizácie bočnej erózii riečneho dna. Takéto brehy sú jedinými biotopmi pre hniezdenie brehule hnedej. Brehuľa hnedá hniezdi na vhodných miestach vo veľkých kolóniách, takže výberom vhodných lokalít by mal byť zabezpečený dostatočný významný nárast a stabilizácia jej hniezdnej populácie na našom území.
V rámci tejto aktivity sme bnovili kolmé brehy v dĺžke 50 m na Veľkolélskom ostrove (na riečnom kilometri 1 782) v máji 2010 a 200m dlhý a 3 m vysoký úsek brehu na vtoku Ipľa a Dunaja (riečny kilometer 1 709). Z tejto lokality sú z minulosti známe kolónie brehulí a obnovením kolmých brehov sú vytvorené podmienky pre ich návrat na územie. V roku 2012 na obnovenom kolmom brehu pri Chľabe úspešne zahniezdilo takmer 1000 párov brehule hnedej, čím vznikla najväčšia kolónia tohto druhu na celom úseku Dunaja. Priebeh obnovy brehov a kolóniu brehule hnedej si môžte pozrieť vo fotogalérii.
Aktivita C.10: Revitalizácia ramennej sústavy Szárazerdei
Partner zodpovedný za realizáciu: EDUVIZIG
Riečne rameno Szárazerdei bolo v minulosti odpojené od hlavného toku rieky Dunaj protipovodňovou ochrannou hrádzou. Odvtedy sa pôvodne tečúce rameno mení na mŕtve, vysychá alebo je naplnené len stojatou vodou. Vodná hladina nie je dostatočne vysoko. Bývalé aktívne rameno s atraktívnymi potravnými podmienkami pre vtáky sa zmenilo na degradovanú mokraď. Obnova ramena Szárazerdei bola dokončená v novembri 2011, kedy sa voda opäť vrátila do 1,5 km dlhého úseku ramena a vznikla na území 1,5 ha nová otvorená vodná plocha. Návrat životodarnej vody neostal bez odozvy. Do koryta sa okamžite začali vracať jeho pôvodní obyvatelia – svoj domov tu znova našlo množstvo rýb a vodných bezstavovcov. Opäť tu žijú viaceré druhy obojživelníkov, z plazov užovka obojková a fŕkaná aj niektoré druhy vodných vtákov. Do okolitých lužných lesov sa dostáva viac vlahy.
Aktivita C.11: Revitalizácia mokradí v ramennej sústave Ásványi
Partner zodpovedný za realizáciu: EDUVIZIG
Systém riečnych ramien Ásványi je najväčšou časťou systému riečnych ramien projektového územia Szigetköz. Aktívne riečne ramená oddeľujú množstvo ostrovov rôznej veľkosti. Je tu preto dostatok suchozemských aj vodných biotopov, ale nedostatok mokradí a dočasných vodných plôch, ktoré boli v minulosti bežné a poskytovali podmienky pre veľké množstvo vtákov. Prirodzený vodný režim tokových a záplavových podmienok ostrovov a mokradí v systéme riečnych ramien Ásványi je obnovený otvorením hrádzí a bariér, ostrovy tak budú zaplavované počas období s vysokou vodou. Úspešná revitalizácia systému riečnych ramien Ásványi vytvorí dočasné plytké nádrže a mokrade, bohaté na živiny a poskytne vynikajúce potravné podmienky pre vzácne vtáčie druhy viazané na vodu.
Plánované revitalizačné práce boli vykonané v roku 2011 na štyroch lokalitách. Pre dobré výsledky a ušetrené zdroje projektu bola navrhnutá a v roku 2013 aj zrealizovaná druhá etapa, kedy boli podobným spôsobom obnovené ďalšie štyri mokrade. Obnovou mokradí sa podarilo vrátiť vodu do miest, ktoré inak postupne strácali svoj špecifický charakter a druhové bohatstvo. Celkovo bol zlepšený vodný režim ôsmich lokalít, na ploche 56 ha boli obnovené dočasne zaplavované mokrade a na ploche vyše 11 ha trvalé plytké jazerá. Okrem samotných jazier a močiarov sa zlepšil aj prívod vody do okolitého mäkkého lužného lesa.
