facebook youtube
sk | en | de | hu

Bratislavské luhy

Bobrie ohryzy (M. Duda)
Dreviny lužného lesa (A. Kovarík)
Letecký pohľad na Pečňu (archív BVS)
Lužný les na jar (M. Duda)
Sihoť (M. Kúdela)
Štrkové pláže v Pečni (A. Kovarík)

Územie európskeho významu Bratislavské luhy predstavuje cenné pozostatky zachovaných lužných lesov pozdĺž Dunaja na rozlohe 668,23 ha, o to cennejšie, že sa nachádzajú priamo v srdci hlavného mesta. Aby sme pochopili skutočnú hodnotu tohto územia, treba si uvedomiť, že na celom slovenskom úseku Dunaja sa dodnes zachovalo už len niekoľko posledných lokalít pôvodných lužných lesov. V minulosti prešlo toto územie veľkými zmenami v dôsledku neskrotnej sily vtedy ešte nezregulovaného toku Dunaja. Územie luhov v Bratislave má za sebou aj bohatú vojenskú históriu. Toto územie, kedysi známe ako súčasť Železnej opony v prísne stráženom hraničnom páse, dnes nazývame Zeleným pásom, nakoľko dlhodobým obmedzením ľudských aktivít tu dostali voľný priestor prírodné procesy a vytvorili tak kus hodnotnej prírody. Taktiež sa tu nachádzajú unikátne zásoby kvalitnej pitnej vody,  najrozsiahlejšie v celej strednej Európe,  a viacero vodných zdrojov, ktoré zásobujú hlavné mesto a jeho okolie.

Územie je pokryté hodnotnými porastmi vŕbovo-topoľových a dubovo-brestovo-jaseňových lužných lesov s výskytom mnohých starých stromov jedinečnej ekologickej hodnoty. Lesné hospodárstvo sa tu realizovalo len v obmedzenej miere. Okrem samotných lužných lesov tu nájdeme aj pozostatky lesostepí či významné rastlinné spoločenstvá stojatých vôd a vodných tokov. Bútľavé stromy a popadané kmene obývajú viaceré druhy netopierov, vtákov a hmyzu. Svoj domov tu našlo viacero druhov motýľov, vážok či chrobákov (roháč obyčajný, fúzač veľký). Z vtákov tu hniezdia napríklad sýkorky, škorce, ďatle, či žlny a žije tu aj najväčší európsky ďateľ – tesár čierny. Z cicavcov tu nachádzajú útočisko nielen jelene, srnce, diviaky, jazvece či líšky, ale aj náš najväčší hlodavec bobor vodný.

Územie Bratislavských luhov zahŕňa 6 častí reprezentovaných nasledovnými maloplošnými chránenými územiami:

Slovanský ostrov (prírodná rezervácia) – nachádza sa v mestskej časti Devín, ako ostrov obkolesený ramenom Dunaja (Devínske rameno); ide o rezerváciu s najvyšším stupňom ochrany; v okolí nájdeme niekoľko informačných panelov

Sihoť (chránený areál) – leží na ostrove, z jednej strany je obkolesená hlavným tokom Dunaja a z druhej Karloveským ramenom – posledným voľne tečúcim ramenom Dunaja na Slovensku; dynamika tečúcej vody tu umožňuje vznik štrkových lavíc a kolmých brehov, ktoré predstavujú významné hniezdne a potravné biotopy pre viaceré druhy vtákov; na území ostrova bola v roku 1882 vykopaná prvá studňa a v roku 1886 spustená do prevádzky prvá mestská vodáreň; ostrov je pre verejnosť sprístupnený len niekoľkokrát do roka

Pečniansky les (chránený areál) – sa nachádza na mieste bývalého dunajského ostrova; zaujímavosťou je že, kedysi tu mali Bratislavčania svoje záhrady a ovocné sady, vo veľkom sa tu pestovali višne, ktoré poskytovali materiál na výrobu fajok a vychádzkových paličiek preslávených aj za hranicami, špecifikom sú aj pamiatky na búrlivé vojenské obdobie tejto pohraničnej zóny ako napríklad malá zemná pevnosť z čias napoleónskych vojen alebo niekoľko železobetónových bunkrov československej armády; Pečňa taktiež uchováva veľké zásoby podzemnej vody, výnimočný je aj úsek brehu Dunaja od rakúskej hranice po most Lafranconi, ktorý zostáva aj do dnes neopevnený, na rozdiel od väčšiny brehov Dunaja na Slovensku, čím je umožnené rieke komunikovať s okolitou krajinou a formovať ju

Soví les(chránený areál) – leží na pravej strane Dunaja neďaleko Prístavného mosta

Starý háj (prírodná rezervácia) – tiež sa jedná o starý dunajský ostrov obkolesený riečnym ramenom, v starších častiach nadobudli porasty stromov pralesný charakter

Chorvátske rameno (chránený areál) – predstavuje najzachovalejší úsek bývalého dunajského ramena s priľahlým lužným lesom medzi Dolnozemskou cestou a dunajskou hrádzou