facebook youtube
sk | en | de | hu

Ochrana a manažment dunajských lužných lesov

(Conservation and management of Danube floodplain forests)

Základná informácia o projekte

Projekt "Ochrana a manažment dunajských lužných lesov" schválila v auguste 2003 Európska komisia v rámci programu LIFE - Nature. Projekt začal 1. septembra 2003 a končí 31. marca 2007, zameriava sa na územie celej Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Dunajské luhy a časť územia Bratislavy. Cieľom projektu je chrániť posledné zvyšky prirodzených lužných lesov v slovenskej časti dunajských luhov a zaviesť v tomto území vhodné trvaloudržateľné lesné hospodárenie. Partnermi BROZ v projekte sú Štátna ochrana prírody SR - Správa CHKO Dunajské luhy a Nationalpark Donau-Auen(Rakúsko). Z celkových projektových nákladov 570 000 EUR poskytla Európska komisia financie vo výške 370 500 EUR (65 %). Zvyšnú časť nákladov musí zabezpečiť BROZ z iných zdrojov, čiastočne prispievajú partnerské organizácie.

Tento projekt spôsobil prelom v ochranárskych snaženiach na Dunaji, konečne zastavil neustále ustupovanie ochrany prírody ostatným záujmom a dosiahol viaceré významné úspechy.

Hlavné aktivity projektu:

1.Obnova lesných hospodárskych plánov

Lesný hospodársky plán je „bibliou lesníka“. Je to kľúčový a právne záväzný dokument, ktorý na dobu 10 rokov určuje, čo sa bude v lese robiť, najmä koľko a kde sa bude ťažiť a aké druhy drevín budú použité na zalesnenie po ťažbe. Projekt sme začali realizovať v dôležitom období obnovy – t.j. prípravy nových lesných hospodárskych plánov (LHP). Aktívne sme sa zapojili do celého procesu tvorby LHP a podarilo s nám presadiť aspoň principiálne požiadavky ochrany prírody. Územie dunajských lužných lesov spadá do 4 lesných hospodárskych celkov (LHC): Rusovce, Šamorín, Gabčíkovo a Čalovo. Čo sa nám podarilo presadiť:

LHC Šamorín a LHC Gabčíkovo(Dobrohošť – Medveďov) – územie dunajských lužných lesov najviac postihnuté intenzívnym lesným hospodárením. Lesy sú na 80% tvorené len šľachtenými topoľmi. Snahou lesníkov bolo ďalšie rozširovanie plochy plantáží. Výsledkom LHP je, že plocha domácich drevín a prirodzených lužných lesov sa nemôže už ďalej znižovať. Podarilo sa nám zastaviť pokračujúci úbytok pôvodných biotopov.

LHC Čalovo (Medveďov – Klížska Nemá) – okrem zakonzervovania súčasného stavu boli vyčlenené nové porasty (lesné dielce) v oblastiach výskytu domácich drevín – brehové porasty, väčšie plochy porastené vŕbami v porastoch topoľa šľachteného. V týchto porastoch je možné hospodáriť, ale pri obnove musia byť opäť použité domáce dreviny. Čiastočne sa podarilo zväčšiť plochu pôvodných lesných biotopov.

LHC Rusovce (bratislavské lužné lesy) – veľmi progresívne LHP, ktoré akceptovalo veľkú časť našich požiadaviek. Namiesto holorubov boli zavedené jemnejšie spôsoby hospodárenia (účelový výber), ešte donedávna v lužných lesoch nepredstaviteľné. Holoruby ostali len pri ťažbe nepôvodných šľachtených topoľov. Po ťažbe budú tieto plochy vo veľkej miere nahrádzané pôvodnými domácimi drevinami.

Vo všetkých LHC boli ponechané niektoré cenné porasty „bez zásahu“.

2.                   Vyhlasovanie chránených území

Pre najcennejšie lokality spracovávame projekty ochrany na vyhlasovanie nových chránených území a predkladáme ich kompetentným orgánom štátnej správy. Tieto územia sú ohrozené výstavbou, nevhodnou intenzívnou rekreáciou a/alebo lesným hospodárstvom. Pripravili sme podrobné návrhy na ochranu týchto území:

-                prírodná rezervácia Gajc - návrh na rozšírenie existujúcej prírodnej rezervácie z 0,8  ha na 62,7 ha, rozšírenie sa uskutočnilo novým vyhlásením rezervácie v r. 2003

-                chránený areál Drienkový les pri Rusovciach (medzi rusovským parkom a jazerom) - návrh podaný v r. 2003

-                prírodná rezervácia Starý háj v Petržalke - vyhlásená v r. 2005 na ploche 77 ha,

-                prírodná rezervácia Ostrovné lúčky - návrh na rozšírenie existujúcej prírodnej rezervácie z 55 ha na 226 ha bol podaný v decembri 2005.

Proces vyhlasovanie CHA Drienkový les a rozširovania PR Ostrovné lúčky je momentálne blokovaný Krajským úradom životného prostredia v Bratislave, ktorý v danej veci koná nedostatočne alebo nekoná vôbec. Dôvodom by mohli byť niečie záujmy na výstavbe v tejto lokalite a nové chránené územia by tomu boli prekážkou.

Pripravujeme návrh Prírodnej rezervácie Foráš (k.ú. Baka a Bodíky), Prírodnú rezerváciu Gabčíkovské luhy a rozšírenie Národnej prírodnej rezervácie Číčovské mŕtve rameno. 

3.Podpora domácich druhov drevín v lesnom hospodárstve

Veľkoplošné pestovanie monokultúr šľachtených topoľov nahradilo pôvodné lužné lesy v niektorých územiach aj na 80 %. Mnohé niekedy bežné druhy drevín sa stali zriedkavými. Pre nezáujem o ich výsadbu sa aj v lesných škôlkach pestujú len v minimálnej miere alebo vôbec. Exituje len veľmi malý počet oficiálne uznaných semenných zdrojov domácich drevín dunajských lužných lesov.

Preto sme v teréne identifikovali stromy domácich druhov (dub letný, jaseň štíhly, jaseň úzkolistý, brest väzový, brest poľný, jelša lepkavá, jelša sivá, topoľ čierny, topoľ biely, vŕba biela, vŕba krehká, čremcha strapcovitá, hruška planá a pod.) výnimočných kvalít, ktoré by mohli byť uznané za semenné stromy resp. semenné porasty.

Robíme aj zber semien a plodov (bresty, plané hrušky, žalude z dubov letných), ktoré boli poskytnuté Lesom SR, š.p., Odštepnému lesnému závodom Palárikovo na výsev v lesnej škôlke a zavádzaniu do porastov.

4.Odstraňovanie inváznych druhov drevín

Lužné biotopy sú náchylné na invázie nepôvodných druhov rastlín. Niektoré druhy, ktoré sa na naše územie dostali z iných kontinentov (najčastejšie zo Severnej Ameriky) nemajú u nás v prírode prirodzených nepriateľov. Obsadzujú najmä narušené stanovištia (napr. po veľkoplošných holoruboch), odkiaľ sa potom nekontrolovane šíria. Zo stromov predstavujú problém predovšetkým pajaseň žliazkatý (Ailanthus altissima), javorovec jaseňolistý (Negundo aceroidesa americké druhy jaseňov(Fraxinus americana, Fraxinus pennsylvanica). Tieto dreviny produkujú veľké množstvo semien, už v relatívne mladom veku. Dokážu vytvárať súvislé porasty, ktoré vytláčajú pôvodné spoločenstvá lužných lesov so všetkými druhmi, ktoré sú na ne viazané. Drevo týchto inváznych drevín nemá ani pre lesníkov významnú hodnotu. Invázne dreviny sa rýchlo šíria a bránia prirodzenému zmladeniu domácich drevín.

Z týchto dôvodov boli v spolupráci s Lesmi SR, š.p., Odštepným lesným závodom Palárikovo odstránené tieto dreviny z lesných porastov na celkovej ploche 430 ha v Petržalke, Rusovciach, Čunove a Podunajských Biskupiciach. Medzery vzniknuté v porastoch sú prirodzene zalesňované zmladením domácich drevín, vytvára sa tak zároveň pestrejšia a vekovo rôznorodá štruktúra porastov.

5.Výkupy a dlhodobé prenájmy pozemkov

Vlastníctvo pozemkov ochranárskou organizáciou je najväčšou zárukou zachovania prírody a tiež prevenciou pred neželanou výstavbou alebo inými aktivitami. Je to zároveň účinná cesta, ako mať plne pod kontrolou lesné hospodárstvo. Za týmto účelom BROZ v súčasnosti vlastní, alebo má v dlhodobom prenájme (25 a 30 rokov) 330 ha pozemkov v k.ú. Čunovo, Číčov, Veľké Kosihy a Zlatná na Ostrove. Pracujeme na získaní ďalších území.

K tejto aktivite pristupujeme, pokiaľ nie je možné dosiahnuť ochranárske ciele iným, efektívnejším (lacnejším)  spôsobom (dohoda s vlastníkmi a užívateľmi), alebo vlastník nie je ochotný či schopný (ne)starať sa o územie vhodným spôsobom. Vlastníctvo/ užívanie lesných pozemkov nám umožní nechať dožiť stromy v lese svoj biologický vek a sledovať prirodzenú obnovu lužného lesa. Je to momentálne tiež jediný a finančne najefektívnejší spôsob, ako premeniť plantáže šľachtených topoľov opäť na prírodné biotopy. Toto nie sme schopní dosiahnuť inou cestou, keďže pestovanie monokultúr šľachtených topoľov je pre vlastníkov/ užívateľov finančne výhodnejšie ako mať prírodný les.

Najväčší komplex pozemkov, ktorý máme v prenájme na 25 rokov, je prenájom 250 ha pozemkov Veľkoléskeho ostrova pri Komárne. Pri ochrane ostrova úzko spolupracujeme s obcou Zlatná na Ostrove a miestnymi obyvateľmi.  Okrem ochrany pôvodných lužných lesov tu chceme na lúčnych častiach ostrova obnoviť tradičné formy hospodárenia, ako je napr. pastva dobytka alebo orezávanie hlavových vŕb.

6.Vzdelávanie pracovníkov ochrany prírody a lesného hospodárstva

Usporiadali sme 3 dvojdňové a viacero menších exkurzií pre pracovníkov Štátnej ochrany prírody, Štátnych lesov, štátnej správy ochrany prírody a lesného hospodárstva, Ministerstva životného prostredia SR a iných relevantných inštitúcií. Navštívili sme Národný park Donau- Auen a Prírodnú rezerváciu March- Auen v Rakúsku,  Lesný závod Židlochovice na sútoku Moravy a Dyje a CHKO Pálava na južnej Morave. Účastníci exkurzií mali možnosť vidieť rôzne prístupy k hospodáreniu a ochrane lužných lesov. Veľmi zaujímavé boli diskusie s pracovníkmi chránených území, porovnávanie systémov ochrany prírody, práce s miestnymi komunitami a spoluprácu lesníkov a ochranárov v zahraničí. Exkurzie priniesli mnohé výzvy a inšpirácie a tiež bližšie spoznanie sa a zlepšenie komunikácie medzi ochranármi, lesníkmi a úradníkmi, ktorí majú čo dočinenia s lužnými lesmi na Slovensku.

7.Zvyšovanie povedomia verejnosti

Boli vydané informačné materiály – nálepky, pohľadnice, kalendáriky, plagáty. Tieto boli distribuované v regióne. Organizovali sme prednášky, premietania a prezentácie pre študentov bratislavských škôl, terénne exkurzie pre školy aj pre širokú verejnosť. Bude vydaná informačná brožúrka a inštalované informačné panely v teréne pre návštevníkov dunajských luhov. Problematika ochrany lužných lesov bola široko medializovaná vo všetkých typoch médií.

Táto web stránka ponúka len veľmi stručné informácie o rozsiahlych aktivitách projektu. Kontaktujte nás  v prípade záujmu o podrobnejšie informácie .